Prvý diviak

Večer sme si spolu s bratom vyrazili na srnca, kedže sme mali obaja povolenku na jednotku sme sa rozhodli si ísť sadnúť na potok kde sa nachádzali ešte nepokosené úvratá od repky. Potok bol vyschnutý len na pár miestach sa ešte nachádzalo trošku vody. Sadli sme si pod strom a čakali sme či sa neobjaví náhodou nejaký výradový srnček. Po chvíli sme zbadali na naše prekvapenie, ako z repky vyšli dva diviaky (lanštiaky cca 50 kilov), kedže revír kde poľujeme je len poľný a diviaky sa u nás nachádzajú veľmi sporadicky sme neváhali ani chvíľu. Povolenia na lov diviačej sme samozrejme mali. Povedal som bratovi, že ja si beriem prvého a on druhého laštiaka a že vystrelíme na 3. Namierili sme chviľku sa ukludnili a následne som odpočítal do 3. Padla rana z mojej zbrane načo môj diviak padol v ohni. Brat zaváhal a vystrelil o chvíľku neskôr, ale jeho rana bola tak isto presná a diviak asi po 40 metrov zašiel do repky, ale ranu značil. Po tomto sa brat posadil a počkali sem až sa ukludní nakoľko toto bola jeho prvá rana po diviakovi. Asi po 10 minútach sme sa vybrali na miesto môj diviak bol na mieste bratov sa nachádzal o 40 metrov ďalej v repke. V ten deň nám Diana a Sv. Hubert dopriali nádherný poľovnícky zážitok. Bolo mi potešením a zážitkom byť pri bratovom prvom strelenom diviakovi, presne pre tieto chvíľe milujem poľovníctvo a dúfam že budeme mať spoločných zážitkov čo najviac. Lovu Zdar!