Štvrtý

O 4:50 som sledoval z diaľky blížiaceho sa kančeka. Bol v miernom pokluse na lúke s 20 cm trávou tak som ho videl perfektne. Nebolo čo riešiť tak som zamieril a strelil. Mieril som medzi rypák a oko. Zaznela rana a diviak bez náznaku odbehol do lesa. Počkal som 30 minút a s mojím Bordel terriérom sme sa vybrali overiť nástrel. Žiadna farba nič. Počul som dopad gule tak som vedel že som ho zasiahol. No nevedel som kde. Prišli sme k lesu psík išiel pekne po stope na remeni ale farby niet. Pes sa trhal do lesa no ja som radšej zavolal kamarátovi že prídem pre neho a overíme to so skúseným psom. Predsa môj s tým nemá veľké skúsenosti bola to jeho prvá dohľadávka a sám som mal rešpekt lebo som vedel že to nie je malý diviačik. A dobre viem akú paseku dokáže človeku narobiť. Keď som odchádzal pes sa zapieral a nechcel ísť. Skúsený pes vypracoval stopu a diviak ležal asi 10 metrov od miesta kde sa môj pes trhal do lesa. Bol som rád že sme ho nemuseli naháňať a že bol zhasnutý. Chcem poďakovať kolegom za to že mi prišli pomôcť. Aj keď to nebola dlhá dohľadávka ale predsa bez farby bol to pekný zážitok. Diviak bol zasiahnutý v slanine z ľavej strany pod chrbticou guľa preletela pečeňou a pľúcami a ostala na pravej lopatke. Odbehol tak 130 - 150 metrov. S psíkom sme potom vypracovali stopu od miesta kde sa trhal do lesa a potešil ma pekným hlásením tak že som spokojný aj keď to nebolo na ostro. To je pre mňa dôkaz že psíkovi treba veriť.