Ranný vidliak

Nemozem spať a tak obliekam košeľu, obuvam topánky, vytiahnem flintu z trezor a a idem sa zapísať do knihy. Pozerám nikohu vonku. Vyberám sa priamo do stredu nášho krásneho revíru. Slnko už je aj dosť vysoko ale to ma neodradza ísť ďalej. Zrazu zbadám ako sa čosi pri jarku mihne. Sú to pyžamkače, prišli sa napásť mladej lucerky. Už by aj boli na pekáč, ale radosť z krásneho zážitku bola veľká bez strieľania. Poberám sa o chvíľu ďalej, na ďalšej čistine lucerky, pozurujem 3 kusy srncej zveri. Pozriem do ďalekohľadu a to dvojkár vidliak s dvoma srnami. Nečakám odistujem a strielam. Srnec sa prikrči a v bolestiach pomaly odíde na kraj poľa. V ďalekohľade pozorujem ako padá na zem. Prídem na miesto, nemýlil som sa, asi 4 ročný srnec, na jednej strane vidla na druhej šestoráčik. Vkladám mu do papule posledný hryz.Ďakujem Diana a svätý Hubert za ďalší zážitok.