Ďalší z partie

Opäť sa pred zotmenim vyberám na pôvodné miesto, už aj s vabničkou, že skusim prilákať svojho starého známeho kamaráta-paroháča. Parkrat zavabim, ale ani po dlhej dobe sa zdatný velikán neozýva. Už sa bude stmievať a tak si hovorím ze počkám už nejakého diviaka. Netrvá dlho a už počuť pukotanie haluziek z neďalekého jarku. Asi po 20 minútach počúvam striedavo pukot a mlaskanie na čerešniach, ktoré sa očividne chlpacovym chutovym pohárikom zdali veľmi delikátne. Netrvá dlho a už počujem suchot v obilí. Pozerám do zameriavacieho ďalekohľadu a uz pozurujem ako sa lanstiak blíži do neďalekej koľaje. Jediná príležitosť kde ho zastaviť a posnaziť sa namierit. Chytám do pleca svoju osmičku, odístujem a trocha zakrofkam. Lanstiak zastane a dvíha hlavu. Necakam stlacam spúšť. Diviaka padá a zhasina v ohni. Este posedim pár minút a schdzam k diviakovi. Snimam z hlavy a klobúk a vkladam mu na znak úcty do mordy posledný hryz. Nasleduje fotka, telefonát hpspodarovi a už smerujem po svojho samuraia. Založím plombu a smerujem do poľovníckeho zariadenia. Lovu zdar. Diana a Hubert, ďakujem za ďalší zazitok