popis: Prázdniny začali a ja sa vydávam posedieť po náročnom dni na lavičku vedľa stále viac sa žltiaceho obilia. Odpisujem kamarátke, vypínam zvonenie a netrvá dlho a z neďalekého trnčia počuť že sa niečo blíži. Už vidím ako sa na o...Prázdniny začali a ja sa vydávam posedieť po náročnom dni na lavičku vedľa stále viac sa žltiaceho obilia. Odpisujem kamarátke, vypínam zvonenie a netrvá dlho a z neďalekého trnčia počuť že sa niečo blíži. Už vidím ako sa na okraji začína triasť obilie. Po chvíli spozorujem uši diviaka ako sa predierajú cez klasy žitka. Za tým vidím ako sa trasie obilie ďalej a tu započujem dobre zname pišťanie pyžamkáčov. Uši sa posúvajú ďalej a v neďalekej kolaji zbadám diviačicu, ešte neprezlečená ale to je na začiatok júla ešte celkom normálne. Pozorujem ju ako postupuje v obilí ale nezastavuje. Len v kolaji sa vždy zastaví a skenuje terén. Smeruje do neďalekého potoka ktorý sa nachádza za polnou cestou, cez pás lúky a lesa. Schádzam chytro z lavičky a smerujem k ceste s kúštikom nádeje že sa vytalupi z obilia a vyjde s diviacatami na lúku, kde sa mi nejaké podarí uloviť. Už som na ceste, kde zrazu zbadám ako z lesa cez spomínanú lúku smerujú do obilia dva krásne diviaky. Pozerám do ďalekohľadu a vidím ze svoju zimnú šatu už prezliekli za letnú. Strieľať sa však nedá, utekám ďalej po ceste a skovavam sa za osamotenú mirabelu. Diviaky tak naponahlo našťastie nemajú a tak mam ešte dostatok času na vydychanie. Pozriem ešte do ďalekohľadu, či náhodou sa z lesa nesypú ďalšie pyzamkace. Diviaky sú však prezlecene a tak odísťujem a opieram svoju osmičku do ramena. Zamieram na menšieho z parťákov a stláčam spúšť. Diviak zostáva v ohni. Druhý kanec určite o polovicu väčší len neveriacky pozerá s tým ze nevie ci sa vydať do bezpečia lesa alebo si konečne po celom dni polebediť do neďalekej pšenice. Prebijam a cez poskuhlad mu hľadím rovno do očí. Ale hovorím si ze stačilo, zážitok mam nádherný a tak moju čezetku zaisťujem. Diviak snáď az po minúte odchádza a vyberá si bezpečnejšiu cestu do húštiny. Ešte chvíľku čakám, tep srdca je vystupňovaný, adrenalín až teraz koluje v žilach na maximum. Blížim sa k ulovenemu diviakovi, snimam z hlavy klobúk a na znak úcty mu do mordy vkladám posledný hryz ešte strelecky zálomok, jedna fotka a volám kamarátovi nech príde na pomoc. Podáva mi ruku so slovami Lovu zdar! Prerozprávam mu celý príbeh. Nasleduje transport a jeden povestný kalíšok na prípitok so slovami Lovu zdar! Ďakujem Diana a svätý Hubert za ďalší krásny zážitok, na ktorý budem ešte dlho spomínať zobraziť celý popis