Moja prvá líška

Príbeh tohto lovu nezačal veľmi šťastne. Z rodinných dôvodov (pohreb) som nestíhal tohtomesačný spln. Tak som sa dohol so svokrom že pôjdeme skontrolovať stav srnčej zveri v revíri kde dostal povolenku na srnca 3VT. Už skoro ráno bolo otrasne teplo a pohyb srnčej bol veľmi slabý. Dohodli sme sa že poobchádzame pár lúk a polí aby sme omrkli nejakého pekného srnca. Ja som sa rozhodol ísť na odľahlejšie miesto, kde som pred rokom videl pár pekných kusov. Po krátkom predieraní sa pomedzi kriaky sa ma mna otvorila prekrásne vykosená lúka. Poobzeral som sa na pravo... potom na ľavo... na obrovskom priestore nebolo nič okrem pár krkavcov... rozhodol som sa že pôjdem na pravo a po tieni skúsim obísť lúku či niečo náhodou nevíjde. Asi tak po kilometri som spozoroval pohyb na opačnej strane. Rýchlo som spozornel a v ďalekohľade som zazrel nejakú vychrtlú lišku na love. Rozhodol som sa, že sa na ňu pôjdem pozrieť z blízka. Podarilo sa mi ju pekne cestou spať po tieni napiršovať na cca 70 metrov. Kryt mi robili trsy kríkov po kraji lúky. Trochu som ju pozoroval a usúdil som že liška nieje uplne najzdravšia a že má náznaky prašiviny. Choroba sa jej stala aj osudnou a ja som sa rozhodol ju odloviť. Najprv som si zbraň položil na strelecku palicu, ktorú mi vyrobil otec (dakujem), ale kríž v puškohľade som nevedel ustáliť na mojom cieli kedže som sa k líške dosť ponáhľal aby sa mi nestratila v poraste. Takto to nepôjde povedal som si a v tom momente som si dával dole batoh a použil ho ako oporu a strieľal som z ľahu. Po rane ostala liška ležať v ohni na nástrele. Aj keď som nevidel ani jedného srnca... tak musím povedať že sa mi táto poľovačka veľmi páčila. V praxi som si vyskúšal pirš na pokosenej lúke čo sa mi určite zíde do budúcnosti. Chcem ešte poďakovať patrónom lovu za krásný zážitok a prevolávam Lovu zdar!