vĺčí mak

Vlčí mak (Papaver rhoeas) pozná asi každý, no nie každý vie, že patrí medzi liečivé rastliny. Niet sa čo čudovať, aj mňa ako dieťa učili, že ak si potriem oči rukami od divého maku, oslepnem. No ale pravda je niekde uprostred. Celá rastlina maku je naozaj slabo jedovatá. Okrem žiarivo červených kvetov. A šťava z maku môže spôsobiť podráždenie pokožky. Napriek tomu sa oplatí ísť si nazbierať túto krásnu divokú letničku. Rozkvitnutý kvet vlčieho maku má sýto červenú farbu, široké kvetné lupene, ktoré sa prekrývajú a na báze kvetu má čiernu škvrnu, niekedy aj s bielym lemom. Rastie hlavne pri poliach a poľných cestách, sem tam aj s príbuznými druhmi -makom pochybným a makom poľným. Tie sa však nezbierajúKvety vlčieho maku sa zbierajú počas suchých a slnečných dní. Berieme len tie svieže, nepoškodené a mladé. Staré kvety, ktoré už strácajú farbu sa nezbierajú, ani lupene odpadnuté na zem. Zbierame len lupene kvetov, bez hlavičky. Sú veľmi jemné, ako motýlie krídla, ukladáme ich preto čo najcitlivejšie do košíka, aby sa nezničili, nepomačkali a nestratili farbu. Sušiť treba v malých vrstvičkách, na suchom dobre vetranom tienistom mieste, čo najrýchlejšie. Lepšou variantou je sušenie v sušičke na čo najnižšej teplote- 35°C je maximum. Hotové sušené lupene majú mať matno bordovú farbu. Mak vlčí ako liečivka účinkuje hlavne uvoľňuje hlieny, funguje proti dráždivému kašľu, zachrípnutiu, angíne a iných zápaloch sliznice dýchacích ciest a zápaloch ústnej dutiny. Takisto má sedatívny a ukľudňujúci účinok, no neobsahuje ópium ako mak siaty. Je silným antioxidantom. Podáva sa ako čaj, zápar z 2 polievkových lyžíc kvetu na šálku vody.