kyslička

Trváca bylina s plazivým, tenkým podzemkom a zakrivenou stonkou, z ktorej vyrastajú dlhostopkaté listy. Listy sú trojpočetné, jednotlivé lístočky sú srdcovité a v noci a za nepriaznivého počasia sa sklápajú okolo stredovej žily smerom dole. Jednotlivé biele kvety majú fialové žilky a rastú na dlhých stopkách. Opeľuje ich hmyz. Iné, krátkostopkaté kvety sa neotvárajú, sú samoopelivé. Plody sú tobolky (vľavo dole), ktoré v čase zrelosti praskajú a semená vypadávajú do okolia (vpravo dole). Táto rastlina je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologu­le a rastie aj v severnej Afrike. Vytvára veľké porasty v tienistých, vlhkých lesoch, v húštinách a v hájoch. Na liečebné účely sa voľakedy zbierala vňať (Herba oxalidis acetosellae) na jar alebo na jeseň, keď rastlina druhý raz kvitne. Materiál sa sušil rýchlo v tieni alebo na vetranom mieste a často sa obracal. Droga aj zelená rastlina obsahujú kyselinu šťaveľovú, ktorá v malých množ­stvách pôsobí močopudne. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňovala predovšetkým čerstvá rastlina alebo z nej získaná šťava, pretože predstavujú zásobáreň vitamínu C, čo má veľký význam najmä na jar. Kedysi sa kyslička používala na liečbu skorbutu. Na opuchliny sa prikladali ob­klady z rozmiaganých listov a pri zápaloch ďasien sa žuvali čerstvé rastliny. Dnes sa kyslička ako liečivá rastlina už nepoužíva.