Ešte jedna na snehu

Miro, keď bol doma, každé ráno s ruksakom krmiva na pleciach absolvoval vychádzku pod Drozdovo. „ Ráno o pol ôsmej som videl päť líšok, mali by sme ich opáčiť“, zvestoval mi pred splnom. Nasadil mi tým poriadneho chrobáka do hlavy. „Opáčime tie líštičky pod Drozdovom“, volám Mirovi tri dni pred splnom, „Fúka južný, zoberieme to od Jánovej a prejdeme pod Drozdovo“. Keďže v tých miesta nemáme posed, museli sme zvoliť čakanie pod kríkom. Tak sme sa dobre obliekli. Po západe slnka teplota klesla pod bod mrazu a na snehu sa vytvorila kôrka. Stvrdnutý sneh poriadne chrumkal pod nohami. „Nebol to najlepší nápad, to by musela byť hluchá, aby nás nepočula“, krúti nosom Miro. Výstup na vrch Jánovej nás poriadne zohrial. Na hrebienku nás zasa prefukoval vietor. „Nevymysleli sme to najlepšie, nepresunieme sa na Nivy, ešte tam pobehujú dvaja lišiaci?, ako by mi čítal myšlienky Miro. Keď ani po vábení vrešťadlom sa nič neukazovalo, predsa len sme sa rozhodli vrátiť na osvedčený posed na Nivách. Usadili sme sa na posed a skontrolovali lúku. Popásali sa tu tri čriedy vysokej. Dokopy ich bolo cez 40 ks. Silnejúce slniečko sa cez deň poriadne zahryzlo do snehovej pokrývky. Luka už bola viac tmavá ako biela. A aj krtkovia sa v mäkšej zemi vyhrali. Krtincov bolo o hodne viac, ako posledne. Nočná obloha bez mráčkov a silný mesiac nám umožňoval rozhľad v okolí posedu aj voľným okom. Po pol hodine som vyzrel z okna. Neďaleko posedu boli pri sebe dva veľké krtince. Teraz sa však zlievali do jednej tmavej veľkej škvrny. Líška asi zavoňala krtka a tak sa chvíľu pristavila. Ale iba na chvíľu, ledva som stihol zdvihnúť flintu a cez priehľadnú krytku puškohľadu a bez zapnutia svetelnej bodky zamieriť na hlavu odchádzajúcej líšky. Po výstrele padla na zem a chvíľu odkazovala na mieste. „To nie je ani jeden z tých lišiakov čo sme tu videli, toto je akési malé“, šepká mi Miro. Vysoká po výstrele pobehla pár metrov, postála a ako by sa nechumelilo pokračovala v pasení. Posedeli sme ešte hodinku, ale už žiadna líška lúkou neprebehla a aj vysoká sa poväčšine oddala odpočinku. Popásalo sa už iba pár hladošov. Líšku sme presunuli pod posed, z dohľadu vysokej. Bol tu ešte jeden väčší fľak snehu, na ktorom sme urobili dokumentačné foto. Miro mal nakoniec pravdu. Nebol to lišiak, ale mladá líška, ktorá vážila 4,7 kg. V dielničke sme posedeli, zvlažili peru, podebatovali a vymysleli plán, ako sa dostaneme na kobylku tým líškam spod Drozdova. Uvidíme, či nám bude Diana opäť naklonená.