Konečne ...

Dajako sa mi nedarilo, aj keď som sem tam nejakú líšku videl, tak sa nedalo strieľať, alebo ma zbadala skôr. Už som sa tešil na spln, no von som sa nedostal, schvátila ma dajaká črevná viróza či čo. Dnes mi však už bolo lepšie a ešte k tomu aj popadával sneh, tak o druhej som sa pobral von. najskôr ne jeden posed, kde som pár krát zavábil a nič, tak som sa presunul na druhý, kde naľavo je jelšina, napravo pole, popred posed ide cesta medzi poľom a jelšinou a napravo od posedu stúpa do kopca. Okolo tretej som bol na posede, zapálil som si, vietor bol vcelku dobrý, fúkal sprava spredu. najskôr som zavábil na zajaca, nič sa nedialo. Sprava som dajako ani nič nečakal, skôr z jelšina, ako pár krát v minulosti. Vrešťadlo nezabralo, tak som vyskúšal rokmi overenú klasiku - zrkadielko a polystytén, vábil som smerom do jelšiny, s tým, že vyskúšam aj štekanie lišiaka. Dvakrát som zavábil a pozeral som do jelšiny a pred seba, nič. vyskúšam teda lišiaka, zaštekal som a vtedy som sa aj otočil doprava. Asi 70 - 75 metrov odo mňa sedela na ceste líška. No paráda, puška opretá a ešte sedela na takom mieste, kde medzi posedom a ňou boli trnkové konáre, ktoré som dajako zabudol osekať. nebolo to dobré, lebo ak chcem streliť, musím sa postaviť a strieľať ponad konáre, lenže ak budem vstávať, tak ma isto zbadá. No čo už, risknem to. Pomaly s už odistenou flintou som vstal, namieril na sediacu lišku, keď v rom sa pohla presne smerom ku posedu, lenže hlava dolu, ňuchala cestu. Hovorím si, zdvihni hlavičku, ukáž golierik, asi počula, hlavu síce nezdvihla, ale zabočila trochu doprava a ukázala mi kus ľavého boku, tak som potiahol. Myslím, že ani nepočula výstrel, ostala "v ohni" Už len pár fotočiek zbaliť líšku a odchod domov. Dianka a Hubertko vďaka. Lovu zdar !