Líška - horolezec

V sobotu sme mali poslednú spoločnú poľovačku. V prvom pohone padlo zopár rán, ale líšky nepočuli ani jednu a diviakov nebolo. V druhom sme poľovali južnú stranu, ktorá bola už bez snehu. Na stanovišti nado mnou sú samé skaly, akurát v jednom mieste je nenápadný prechod. Ukázal som sa ďalšiemu strelcovi - hosťovi, aby vedel o mne. Opriem pušku o buk a pozerám okolie. Nič moc, je to dosť husté, ale už to nemôžem meniť. V diaľke počujem honcov, ale zrazu v blízkosti zaštekal kopov. V momente mám pušku v ruke a zbadám približujúcu sa líšku. I keď to mala do kopca, mal som problém dostať ju v tej húštine do puškohľadu. Na okamih sa mi to podarilo a vystrelím. Líška v momente zmizla, ale i tak rýchlo prebijem. Myslel som, že som ju trafil a ostala ležať v nejakej priehlbine. Dobehol kopov a šteká smerom na skaly. Pozriem tam aj ja, a skoro ma šiblo. Líška si sedí asi na trojmetrovej skale a pozerá dole na psa. Kedy a ako tam vyšla, doteraz neviem. To si už opriem pušku o buka a v kľude vystrelím. Líška padá zo skaly rovno pred psa. Bola síce už strelená, ale i tak jej to nedaroval. Mal som dosť roboty, aby mi ju nechal. V tomto pohone padla ešte jedna, kamarát ulovil jubilejnú stú líšku v našom revíry.