Ťažká rana

Poslednú rannú vychádzku opatrne kráčam dole zvážnicou pod husté mladiny. Poriadne prituhlo a cez noc všetko prikryl prachový ponovec. Za ostrou zákrutou sa pritajím k hrubej jelši a pozorne sledujem svah nado mnou a meniaci sa vietor. Konečne po troch dňoch zoslabol ale smer sa nijako neustálil. Konečne sa rozbrieždi a zároveň registrujem pohyb v mladine. Dole šikmou linkou pomaly ťahá jelenica a za ňou dva jelienky. Jeden je výradový šestorák preto opatrne založím pušku do palice, odistím a čakám kedy vylezú na čistý okraj cesty. Naraz však v tyle pocítim studený vetrík. Uškrniem sa popod nos, zaistím a už iba sledujem ako jelenica natiahne vzduch a rezkým krokom vyrazí späť do mladiny. No fajn. To už som tuším v predchádzajúcich dňoch niekoľko krát zažil. Odlepím sa od kmeňa a pomaly sa z nohy na nohu vyberiem do hlbokej bočnej doliny. optrne nazerajúc a postávajúc prídem až pod redšiu bukovú štanglovinu. Vychádza slnko a všetko zalieva zlatou žiarou iskriacou v čerstvom snehu. Vysoko v dolinke opäť registrujem pohyb. Jeden za druhým ťahá do štangloviny na ľavej strane doliny 12 jeleňov. Pozerám, hodnotím no nič na odlov nevidím. Samá chovná dvojka a jedna-dve výradové trojky. Tie už však sú ako obyčajne odlovené. Predposledný v poradí je však jeleň v tele výrazne menší a čuduj sa svete aj cez hustý porast rozoznám ďalšieho šestoráka. Kam však streliť? Všade v dráhe množstvo kmienkov, konárov korún... Sledujem dráhu stúpajúcich jeleňov a napodiv v spleti konárov nachádzam asi polmetrovú čistú uličku. Skúšam nasucho mierenie na niekoľko jeleňov a keďže idú veľmi pomaly ranka je vcelku reálna. Poočku sledujem ako sa k štrbine blíži šestorák. Odistím, už vidím hlavu, krk, lopatku, BÁC. Po rane vnímam len že všetky jelene sa nervózne pomrvili a zasekli...jeden však prudko pobehol pár metrov dopredu zasekol a už vidím ako mu padá zadok. Vzápätí sa prevrátil a spravil pár kotrmelcov dole strmým svahom, kým ho nezastavil tenký buk. Leží! Volám kamaráta, ktorý o pár minút prifrčí za mnou. Spolu stúpame do strmého svahu na nástrel k ulovenej zveri. Vychutnávam pocit pokoja, ticho padajúceho snehu a spoločnej radosti z úspešného lovu. A tak sa mi nakoniec predsa len na poslednej vychádzke podarilo po boji s vetrom, snehom, mrazom, kamarátmi a a inými živlami úspešne otvoriť rok 2019. LaLZ!