...bolo mi dopriate...

Tak teda pár slov, pohon v horskom revíri, približne po 15 minútach tlačenia mladinami striedanymi stacou horou ma vrchnejsi honec upozorňuje zvolanim môjho mena, že dozadu beží diviak. V momente beriem do rúk pušku a pozerám horou, takmer ihneď registrujem pohyb a vidím diviaka. Ten pomerne rýchlim behom sa snaží dostať do mladiny za mnou, zrazu sa však stáča a beží popri huštine smerom nadol. To mi stačí na zamierenie, ťahám diviakovi kríž niekde na oblasť krku, vzdialenosť je okolo 50 metrov a stlacam spúšť... Kanec padá okamžite, za pár sekúnd sa dvíha a snaží sa dostať do mladiny, to už však stlacam spúšť opäť a kanec padá k zemi. Prejde par sekúnd a sú pri nom dve suky moja kopovka a jagoška... Idem teda k ulovku a keď vidím zbrane, sadam na zadok si a počúvam hlásenie suk. Pozerám na obe rany, sú na komore vedľa seba. Som tak rad, ze cítim ako sa mi kútiky na ústach roztahuju a ja sa šťastný usmievam nad mojim kancom...