Z hmlistého rána

Sobotné ráno sa neukázalo v najlepšom svetle,dážď so snehom a k tomu hmla. Kamarát Gusto volá tak čo ideme, v sekunde sa rozhodujem ideme.Je 6 hodín ráno vystupujem z auta, Gusto už čaká volíme taktiku, počkáme na rozbrieždenie, potom sa uvidí. S pribúdajúcim svetlom to začína byť nádejné, ale zrazu sa z doliny začne valiť hmla. Rozhodujeme sa na zmenu lokality.Ideme po ceste po ľavej strane rovina, po pravej breh. Zrazu Gusto hovorí,tam sú, pozriem do ďalekohľadu a rozhodujem sa pre streľbu.Odkladám psíka. Dostať sa hore brehom dá zabrať, šmýka sa, po pár pokusoch sa to podarí. Ruksak ako podložka, predýchať a ide sa na to, vyberám najvhodnejší kus i keď nestojí najvhodnejšie rozhodnem sa strieľať,Gustovi hovorím sleduj kam pôjde,kríž puškohľadu ustaľujem na komore začína padať hmla. Po rane počujem plesnutie dostala dobre je pýtam sa Gusta kam bežala hovorí doľava, ale sa vrátila a bežala s čriedou to sa mi nezdá.Počkáme 10 minút a ideme na nástrel,psíka nechám pracovať na nástrele zaberie doľava ani kvapka farby ideme za ňou čakám, že sa otočí ale ide ďalej do krov. Prídeme do hustého trnkového porastu ťahá vodítkom ďalej,nechce sa mi predierať tak ju stiahnem k sebe.Hovorím Gustovi obíď to a pozri za chvíľu kričí tu je púšťam psíka nech si pošklbe. Potom vyšlo najavo Gustovi padol ďalekohľad a videl veľké guľové. Jelenica odbehla 80 metrov strelená šikmo cez 4. rebro výstrel je na fotke chytené pľúca, trocha bachor štrajchutý, poškodenie diviny minimálne. Vďaka Astre som sa nenachodil,psíkovi treba veriť. Ďakujem Diane a sv. Hubertovi za priazeň.