Ranný zázrak

Tma pomaly ustúpila, ranná hmla sa rozplynula a vychádza zubaté slnko. Sedím pod hrubým dubom a premýšľam kam by som sa vybral. Chodenie po suchých "chipsoch" nemá veľký zmysel preto len čakám na kamarátov telefón, že končíme. Darmo dlhá noc, krátky deň a potravy za vagóny dáva diviačikom veľa výhod navyše. Všetko naokolo je doryté, lístie vpredu , vzadu, vpravo, vľavo poobracané ale po chlpatých potvorách ani smradu. V hladine alfa pohodlne upelešený spokojne driemkám v starom dorube, keď ma konečne preberie mobil. "Končíme?" "Jasné!" Pobalím pakšamejtle a šuchcem späť k autu. Nemám to ďaleko, preto po chvíli vidím strechu L200-vky. Pred autom zaregistrujem pohyb. Kurnik ako to ten Miňo stihol tak rýchlo? Na posed to mal riadnu štreku! Čo sa premiestňuje wifinou? Poriadne zaostrím a len som zdrevenel. Pred autom plytkým jakom štráduje rúdlik diviakov. Tak to snáď nie je pravda!!! Puška do pleca, počkám kým kusy prejdú popred auto (už len to by mi chýbalo ku šťastiu vyvŕtať dieru do dverí vodiča) a ťahám posledné diviača za uchom v kríži. Ostro písknem, kusy zaseknú a ...BUCH. V rúdli nastane mrvenica a všetky kusy mínus jeden v panike skáču, tisnú sa okolo auta popod dvere, diferáky a miznú v hrubej dubine. Prídem k autu a neveriacky obzerám blatavé otery štetín na diskoch kolies. O chvíľu dobehne zadychčaný Miňo. "Čo ma súriš? Veď už idem!" Jáger tu kukaj! Ukazujem a vysvetľujem čo a ako sa zbehlo. Krúti hlavou ako kuvik na konári a nechápavo pozerá na diviačika snáď 10 krokov od auta! Obriadim kusa, pukneme po radleri a mastíme na chatu zvrtnúť jágerek. Od zajtra sedím už len v aute na sklade :) LaLZ!