Hlboko v tmavých horách

Po dlhom výstupe sa konečne dostávam na rozľahlý horský hrebeň do hlbokých tmavých porastov. Odpočívam, vychutnávam ničím nerušené ticho. Na stromoch sa výnimočne nepohne ani lístok. Po chvíli v protisvahu zachytím slabý šuchot. Po vychodenej prti podo mnou cupká vláčik vysokej. Vodiaca jelenica opatrne kontroluje okolie a za ňou nasleduje ďalších osem kusov. Nerušene prejdú v mojej blízkosti a pokračujú do neďalekej mladiny. Sedím a premýšľam kadiaľ zídem späť do doliny, keď oproti opäť nastane lomoz a presne v stopách vysokej svinským krokom štrádujú tri lanštiaky. Neváham, pripravím pušku a púšťam ich doslova na pár krokov. Poslednému v rýchlosti búšim na hrubý krk. Diviak predpisovo zadownuje, pár krát sa prevalí dole svahom a zaparkuje vedľa hrubej jedle. Prebijem a spokojne hopsám k nemu. Poďakovanie patrónom, zálomky, fotenie a šmykom čo najkratšou cestou domov. Také dva kilometríky...našťastie dole strminou k autu. No kde by som si tak skvele "zašpotroval"? Ja vážne nerozumiem, prečo nechce nik so mnou chodiť na poľovačku :) LaLZ.