Čerešnička na torte pre tento rok

Večer ako jeden z mnohých tento rok,vyberám si miesto na dnešnú postriežku a nervozne prešlapujem na okraji lesa z výhľadom na lokalitu ktorá mi tento rok ponúkla srnca i prvého jeleňa...už asi do tretice mením stanovište nervozne sledujuc zapasené srnčie aby ma nezbadalo kým sa konečne usalaším pod rozvetvenou jedľou...sliním prst a skúšam vietor je dobrý vanie priamo na mna tak sa ešte posledný krát zahnizedim poodkladám všetko zbytočné...skontrolujem čas a naplno prepadám atmosfére vrcholiacej jesene...hlavou sa ako stádo koní prehánajú spomienky na to čo poodhalil tento kút aj ked nepatrí medzi moje oblúbené akosi sa tu tento rok vyskytujem častejšie ako býva zvykom kedže na oblúbených miestach je to hluché...vlci a aktivity turistov si vyberajú svoju daň...zver často mení stanovištia vychádza neskoro a veľmi skoro zatahuje...neplatia osvedčené lokality a vysoká robí presuny že nie je problém jedného jelena tri dni pofotit aj vo vecsom okruhu ako 5km....pohodlnosť a roztopaš bezohľadnosť to všetko prispieva tento rok k tomu že aby mal človek aky taky prehlad musí byť von častejšie dlhšie...v ruksaku mám knihu jelenia zver od autora Josef Lochman...sice starsieho dáta ale predsa len plnú poznatkov ktoré knihomoľ ako ja hltá v shane nezomrieť sprostý...kým jedným okom skúlim medzi riadky druhým sčasu na čas prebehnem priestor pred sebou...srnčie vytahuje doprostred lúky a ja počítam 10kusov z toho dvojka srnček a nádejný vidláčik...ničím nerušená pohoda...je niečo pred šiestou ked registrujem že srnčia zver dvíha hlavu a všetká hladí jedným smerom...odkladam knihu a beriem do rúk dalekohlad...nič podozrivé sa nedeje pár kusov sa znovu začína pásť ostatný však stále hladia na cestu ústiacu z bučín...zretelne počujem prasknúť halúzku a šuchot opadaného lístia....hluk sa zväčšuje...diviaky prebehne my myslou...rozkladam trojnozku a chystám čezetu...na lúky vybieha laň za nou jelienča další a další kus do vedna asi 7 kusov holej a šuchot neprestáva...na lúku vybieha další kus jelen a za ním dalši ...ostávajú stáť a dívajú sa za seba...hluk z bučiny prechádza do treskotu parožia a ja sledujem ako sa von postupne dostávajú dvaja aktéri súboja zrejme o rujnú laň...svetla ubúda no zretlene vidím na okraji lesa stáť dalšieho jelena avšak staršieho a silnejšieho ako predchadzajuce...s námahou sa snažím prečítať parožie jelen stojí na štych a rozhodne to čo má na hlave ako koruny nevyzerá...vytáča hlavu do boku a ja registrujem slušnú vidlu...dátum je pokorčilý lovíme na volno je rozhodnuté ak sa priblíži do lepšej pozície strielam...napeto zovieram v rukách pažbu...raz sa dívam cez puškohlad raz cez dalekohlad každou sekundou sa viac šerí a začínam byť nervozny...s hrôzou sledujem ako sa mi priam k nohám presúva srnčie som len na zemi ak ma zbadá je po divadle...pochybujem že mám tep cítim na čele kvapôčky potu ...vysoká je pomiešaná len na základe hrubého krku viem určiť kde sa nachádza on...je rozodnuté ak sa niečo neudeje nechám to na zajtra siluety este rozoznať ide stačí však 5 minút a bude hroziť zámena s niektorým iným jeleňom na to ani nepomyslieť!Bitkári sa znova tresktom púšťaju do seba a tak vodiaca jelenica odbieha vľavo k horizontu a zvyšok čriedy za ňou pohýna sa aj jeleň a robí veľkú chybu nielen že sa približuje na dostrel ale zo zeme sa mi jeho hlava dostáva nad horizont a ja v dalekohlade jasne vidím nie jednu ale oba kmeňe zakončené vidlou...sadám si pušku opieram o trojnožku odistujem medzi tým jelen mení polohu a vytáča sa na blat čým opúšťa nebezpečný horizont a telom sa dostáva znova oproti čiernej stene lesa...hoci nijak nepocitujem nervozitu po tých stresoch pred chvíľou mi kríž poskakuje po jelenovi tak že musím znova zaisťiť...dva krát sa nadýchnuť a vydýchnuť znova odistujem je to trochu lepšie tahám od zadku smerom k lopatke a v najširšom mieste hrudníka stahujem spúšť...padá rana koli ozvene v lese však vobec nepočujem aká a po tom plameni čo my vyšlahol z hlavne chvílu vidím len červenú šmuhu...triaška?...kdežé skor akýsi divný pocit trafil si?...v tejto chvíli je jediné čo môže poľovník robiť iba vyčkať 10minút a ísť skontrolovať nástrel...kým čakám úplne sa zotmelo...pomaly opatrne vyberám z ruksaka baterku a snažím sa zorientovať podla starej vyschnutej jedle na nástrel...prichádzam k nevelkému jarku a po pameti osvetlujem priestor pred sebou z lesa počut šuchot čo ma ešte viac zneistuje a ked po hodnej chvíli motania sa po predpokladanom nástrele v starej tráve nenachádzam nič čo by nasvedčovalo úspechu beriem do rúk telefon a informujem PH o situacii...v takejto chvíli pomôže len dobrý farbiar...kedže obaja ich máme volíme návrat do dediny a neodkladne vykonať dohľadávku...aj ked môj psík už par dohľadávok za sebou má padá voľba na hospodárovú sučku predsa len je staršia a skusenejšia...po pol hodine sa vraciame...cesta bola nepríjemna mlčali sme mne sa vírilo v hlave milion myšlienok a hospodár asi tušil že vypytovať sa nemá asi cenu....auto sme odparkovali pri suchej jedli vybrali a na remen nasadili sučku...pre istotu som nabil aj ked som uplne rezignoval ....klasicke otazky kde stál ako značil sme vynechali ukázal som približný smer...obišli sme auto a ja som zasvietil baterkou k okraju lesa...skoro ma šľak trafil ked svetlo dopadlo na hranu jarku vynímala sa v nom strčiaca vidla....dodnes nechápem ako som ho obišil kedže vzhladom na teren som musel okolo neho prejsť niekolko krát....až teraz som dostal triašku ....psíka vlastne ani nebolo treba pre mna ponaučenie do buducna že treba byt trpezlivejší a nekapitulovat hned ako sa situacia javí stratenou...na tráve ležal večný osmorák sice krátky ale poriadne hrubý vek sme odhadovali podla telesneho rámca na 9-10 rokov...podla chrupu to je však menej 7+ rana bola za lopatku úplne rozbila srdce jelen zrejme ostal v ohni a tým že klesol do jarčeka sa mi zrejme schoval...zážitok a úľava z dobrého konca toto mi bude pripomínať trofej kráľa naších hôr...dakujem patronom ktorý su mi tento rok mimoriadne naklonený...Lovu zdar priatelia!