popis: V ten večer som si vybral lokalitu, kde som predtým v jedno ráno mal väčší pohyb jelenej zveri. Keď sme s kamarátom PDjumbo vystúpili z auta, všade bolo ticho, bez jelenieho zatrúbenia...Hovorím si v duchu, ruja by mala vrcholiť a všad...V ten večer som si vybral lokalitu, kde som predtým v jedno ráno mal väčší pohyb jelenej zveri. Keď sme s kamarátom PDjumbo vystúpili z auta, všade bolo ticho, bez jelenieho zatrúbenia...Hovorím si v duchu, ruja by mala vrcholiť a všade dookola je ticho...Ostal som trochu smutný z toho, no len čo sme sa prehupli cez hrebeň kopca na druhú stranu, ozvalo sa jelenie zaručanie. Hneď nám stúpla nálada. Začali sme sa približovať k bočnému jeleňovi hneď pod nami. Priblížili sme sa na pár krokov, no stál za mladým hustým smrekom. Odrazu začal viať vietor z opačnej strany. Jelenček nás zacítil a odskočil do hustého porastu.Nestihli sme ho ani \"prečítať\" Spravili sme krok v pred a o pár metrov ďalej odskakuje mladý chovný ihličiak. No nič, pokračovali sme za hlavným jeleňom, ktorý sa ozýval pár desiatok metrov ďalej. Podľa jeho ručania by mal prejsť cez cestu medzi hustými mladinami. Žiaľ, na miesto kde prechádzal sme sa opatrne priblížili už neskoro a jeleň ťahal za jelenicami a nezabralo ani moje zavábenie. Poniže nás sa ozvalo ďalšie zatrúbenie, tak sme sa podali tam. Pomaly sme našlapovali po lesnej ceste. Vietor stále krútilo a preto nám odskakuje ďalší jelenček, ktorý len ticho načúval dianie okolo neho. Keď sme sa konečne dostali k miestu, odkial sa jeleň ozýval, stále sme ho nevideli, i keď bol pred nami pás presvetlenej bučiny. No jeleň stál na hranici porastu, kde rástli smreky. Za pár minút som zbadal parožie korunmového desatoráka. Telo mal stále za konármi smreka a nie a nie sa poddať von. Reagoval na každé moje zavábenie. Krajom porastu sa mihla jelenica on zatiahol za ňou. Chýba nám trošku viac poľovníckeho šťastia, pomyslel som si...Nad Rybníčkami sa ozýval ešte jeden jeleň a tak sme sa pobrali za jeho hlasom. Bol pod cestou na zarastenej lúke lieskami, hlohom a planými hruškami. skúsil som mu opatrne nadbehnúť po ceste za zákrutu, kde som očakával že prejde. Lenže cez cestu bol vetrom vyvalený strom Čremcha a samozrejme jeleň prešiel presne za ním, takže som videl len obrys tela. Na vábenie reagoval ale pokračoval ďalej na Dielce za jelenicami. Mojou poslednom šancou bola rúbaň na konci Dielcov, kadiaľ by mal jeleň s háremom prechádzať. S PDjumbom sme zabrali do strmého kopca aby sme ich stihli. Ako sme zadýchaní stúpali hore rúbaňou zarastenou vysokou trávou, jelenice nás zaregistrovali a rozutekali sa hore do vysokej hory. Jeleň nevedel čo sa deje, keďže mal dosť čo robiť odoháňať bočného jelenčeka. Pred koncom rúbane zastal a pozeral sa smerom k nám a vtedy prišiel môj čas. Pripravenú pušku som oprel do pleca a behom chvíle zhodnotil jeleňa ako lovného. Podľa postavy som mu odhadoval 5-6 rokov. Veľmi ma zaujali aj veľké vydly na konci pomerne dlhých kmeňov. Zaznel výstrel a jeleň sa vzoprel na zadné a vyrazil späť odkiaľ prišiel. Srdce mi búšilo ako zvon... Po pár minútach sme šli pozrieť na nástrel, kde boli fŕkance farby. Po asi sto metroch PDjumbo kričí na mňa radostne \"tu leží\" Nasledovala gratulácia a posledná pocta kráľovi našich lesov. Medzi tým sa úplne zotmelo... zobraziť celý popis