popis: Opäť kráčam starou známou cestou ešte pod rúškom tmy do svojej srdcovej lokality. Každý môj krok však je ako výbuch míny, hrôza...šuchot lístia v tichu lesa je ohlušujúci. Na čo sa tu táram...?, je po ruji veď ten jeleň by muse...Opäť kráčam starou známou cestou ešte pod rúškom tmy do svojej srdcovej lokality. Každý môj krok však je ako výbuch míny, hrôza...šuchot lístia v tichu lesa je ohlušujúci. Na čo sa tu táram...?, je po ruji veď ten jeleň by musel byť hluchý a slepí aby ma niekde počkal a dal šancu. V duchu sa sám smejem nad príbehmi starých poľovníkov, že: „keď som išou za tým jeleniskom aj som sa museu vyzuť aby ma nebolo počuť a bosí som sa za ním vybral...“ . V úškrne na mojej tvári si v duchu hovorím, že ja sa veru vyzúvať nebudem a snažím sa dostať k prvému hrubšiemu stromu, ostanem stáť a načúvam..., ticho ...., vetrík je dobrý, počkám . Len niekde v diaľke, sa sem tam ozve ešte posledný mládenec opatantaný platonickou láskou rujnej jeleničky, ale naozaj len pár krát. Analyzujem ráno, začína sa brieždiť, svetla pribúda začínam rozoznávať kľukatú cestičku....nohy už nervózne podupkávajú, ale hlava velí zostaň ešte tam kde si.....po malej chvíli sa blíži ku mne lomoz väčšej skupiny zveri. Škúlim v triedri, stále nič , už musia byť niekde tu blízko....zrazu kvik,vkvik...diviača vrava v plnej svojej kráse. Dzivaky, celá rodinka. Bachyňa prvá opatrne vyťahuje z húštiny od potoka, istí a pomaličky sa posúva smerom do druhej mladiny na zaslúžený odpočinok. Neohrabané prasiatka robia bordel ako sa patrí. Lákavé ale flintu nedvíham, len pozorujem, púšťam....., do sýta som sa nabažil pohľadom na tieto krásne tvory – len nech nepríde tá pliaga AMO. Opäť zostane ticho, tak sa posúvam ďalej prejdem asi 200 metrov a zostávam stáť na menšej lesnej križovatke. Rozhliadam sa, ale nič . V pamäti lovím kde som čo videl počas ruje, premietam si útržky z“ filmu z tohtoročnej ruje“...keď z pravej strany som počul praskot. Spočiatku jemný a potom praskla aj hrubšia haluz...hmmm...vysoká? Áno.... jelenička smeruje rovno na mňa za ňou jelienča a ......divaj sa aj kráľ našich lesov v plnej svojej kráse. Ale....škúlim cez trieder...ale, veď to je starý známy ešte z prvej vychádzky starý nepr.desatorák !!!!!!! Na prvej vychádzke som mu odpustil, lebo som si chcel ruju vychutnať hlavne napozerať a potom hádam aj uloviť...........ale potom už nebolo. Rýchlo hádžem flintu do pleca, lebo veľa príležitostí už nebude. V puškohlade už hľadám telo, mám.......kríž položím trochu vyššie na komoru ........a potom prásk. Ticho lesa preťal smrteľný výstrel. Jeleň značí krátkym strnutím a vyráža smerom hore odkiaľ prišiel, potom nastane ticho, len počuť ako niečo veľké sa kotúľa smerom dolu. Tak predsa sa podarilo. Poľovnícka triaška prichádza ako na zavolanie, lomcuje so mnou radosť, smútok, eufória všetko. Zapaľujem analytickú, srdce búši ako zvon. Asi po 5 minútach pomaličky prichádzam k jeleňovi, ktorý sa zošuchol do takej hlbšej rokliny...........fúha tak to bude fuška ho odtiaľ dostať. Obzerám parožie nie je to síce 200 bodový jeleň, ale aj tak je úžasný, má viacej nepravidelných prvkov čo ma len utvrdzuje, že to bol správny odstrel. Pozriem na zuby ...matuzalem = starý pán = kráľ. Všetko je tak ako má byť. Sadnem a vychutnávam, chcem aby táto chvíľa nikdy neskončila, vychutnávam chvíle kedy si človek povie, že pre toto to robíme, pre toto ráno vstávame a večer neskoro sa vraciame z hory. Ďakujem sv. Hubertovi, že s Dianou stáli pri mne a tak isto ďakujem priateľom za možnosť zažiť tieto krásne chvíle, ktoré zostanú vryté v pamäti na celý život. LESU A LOVU ! zobraziť celý popis