Na poslednú chvíľu.....

Otca poprosil ešte pred časom jeden známy ktorý nám pomáha v zimnom období z krmivom, či by mu dokázal zabezpečiť lanstiaka na 8 septembra na nejakú akciu ktorú mali v dedine.. Otec mu samozrejme prisľúbil že mu toho lanštiaka zabezpečíme.. No človek mieni a Pán Boh mení chodili sme do revíru každú voľnú chvíľu ale lanstiaka nie a nie dostať pred pušky.. Diviačic s prasatami bolo všade neúrekom ale lanstiaky žiadne... Začal padať žaluď a zverina sa okamžite stiahla hlbšie do hôr.. No predsa sa mi z bratom dva dni pred termínom podarilo uloviť tohto lanstiaka, až nám kameň zo srdca spadol a hanba bola zažehnaná ;) Ďakujem Diane a Sv Hubertovi že pri mne stáli Lesu a Lovu Zdar!