Úspešné zavŕšenie sezóny, alebo keď sa vyplatí vytrvalosť.

Tvrdohlavo ako baran každé ráno a večer po neprerušenej sérii 37-mich vychádzok sa mi nakoniec zadarilo. Som bohatší o ďalší lovecký zážitok. Spočiatku to vyzeralo na rýchly lov. Výjdem na posed ešte zavčasu. Slnko bolo ešte vysoko. Pri prvom pohľade do kukera zbadám srnca, ktorého už pekných pár dní sledujem. Po prečítaní jeho hypotetickej trasy po minútke uvažovania pálim dole z posedu. Beriem trojnožku, a vyberiem sa skúsiť šťastie piršom. Čo sa zdalo ako malina sa nakoniec nevyvŕbilo tak jednoducho. Srnec bol spočiatku na lúke a ja som sa v pohodičke približoval s dobrým vetrom za jarkom. Ale bolo mu asi na lúke dlho, tak prebehol predo mňa na strnisko,kde som si už ja richtoval trojnožku. Zaľahol na zhruba 300m. Ja aj prekvapený z novej situácie som začal opatrne cúvať do jarku. Srnec leží, hlava hore. Pozerá sa mojim smerom. Nemám poriadny kryt. Tak flinta na chrbát, trojnožka v ruke a daváj ako indián 200m plazenia v pomalom tempe( však hlavne nenápadne keď ma asi vidí). Podarilo sa mi doplaziť spotený pod neďaleký krík. Vstanem, srnec ešte leží. Rozložil som trojnožku. Chytila ma samozrejme triaška. To trvalo asi tri minútky. Času na rozdýchanie so mal až až. VYŠE HODINY som čakal v streleckej pozícii. Zobral som vábničku, že si ho postavím. AHA. Skúsil som asi všetko. Od hlasného pískania cez hrubé brechanie - srnec nezáujem. Počul všetko, len tomu akosi neveril. Až sa na koniec postavil. Ja už v kvalitnom kŕči ale zadarilo sa. Srnec dvojročný. ... A potom už klasika. Radostná to červená robota a potom nejaká tá princeznička(štamperlík). Lovu Zdar!