Augustové ráno

Vrcholila srnčia ruja.V diaľke pozorujem naháňajúcu sa trojicu.Srnec naháňal a pokladal srnu.Pod nohy sa im neustále plietol gombičkár. Napriek občasnému výprasku od dominantného súkmeňovca bol tento srnček neodbitný. Napriek mladučkému veku s ním hormóny viditeľne riadne lomcovali.Keď iba na chvíľku nechal páriacu sa dvojicu na pokoji,zapískal som naňho hlasom rujnej srny.Zabralo to.Ako stavač s nosom pri zemi zabieral rýchlo ku mne.Viedol som si ho pekne v puškohľade a čakal už len kedy mi zastaví. Keď bol možno na 40 metrov zdvihol sa nečakane zo strniska iný srnec o ktorom som predtým nevedel a takmer istý úlovok mi zahnal preč.Až v značnej vzdialenosti mi zastal na široko.Pozapieral som sa na posede ako sa dalo a skúšal či by to išlo. Ja už ťa len tak nepustím do kelu...šrotuje mi hlavou.Napokon som sa odhodlal k rane.Srnec po výstrele značil zásah povyskočením,pobehol zo 20 metrov a spadol.Ufff.Tak to predsa len vyšlo.Pofajčil som a následne odkrokoval 200 krokov k úlovku.Vstrel bol pekne za lopatku,výstrel trocha zo šikma pri stehne.Pri ďalších úkonoch mi už asistoval aj Cézar. Lovu zdar prialelia.