Diankin a Emkin

Tento začiatok roka bol taký štandartný no s diviakmi sa mi ale od začiatku akosi nedarilo.Keď som bol v lese tak oni sa niekde túlali a keď som bol doma tak boli celú noc na vnadisku. Tak som sa zmieril s tým že toto leto sa k rane na čierneho ritiera nedostanem.Čo už bolo aj horšie.Svoje diviačie "zúfalstvo" som sa snažil potlačiť hľadaním srnca.Do ruje ešte chýbalo veľa času,ale ja už som s patričnou nervozitou hľadal svojho srnca.Zaznamenávam v revíre "srncoprázdno" a čo bolo najhoršie moju obľúbenú lokalitu kde mám aj políčko zasiatu datelinu s lucerkou ,obsadil srnec ktorému som akosi vobec neprišiel na chuť ničím výnimočný slabý šesťtorák vo veku 4 rokov.Tešil som sa na moment kedy ho odtiaľ vyženie iný srnec,taký ktorý by ulahodil mojej loveckej vášni .No princíp schválnosti zafungoval na stopercent a od jari až po začiatok ruje neľúbivý srnec každodenne navštevoval moje políčko.Tak ako sa blížil začiatok srnčej ruje tak sa blížil aj termín pôrodu mojej manželky..A zrazu je to tu !Sedím v traktore žena my neustále vyvoláva : nie si hladný? nie si smädný? nechceš si odpočinúť?..Po mojich záporných odpovediach prišiel ďalší telefonát ktorý už dvíham trošku mrzute .v telefonáte znie krátke a výstižne:odtiekla mi plodová voda!! V momente skáčem po ručnom plyne traktor s hrabačkou nechávam v nedohrabanom 5 ha.poli a bežím dole dedinou ratovat manželku.bežal som asi 2 km a mal som dostatok času premýšľať.. a v tom to prišlo i na mňa .To by bolo krásne streliť v deň narodenia môjho dieťaťa srnca, malo by pamiatku že "toto môj otec strelil keď som sa narodil(a)".Nič iné mi nebehalo hlavou stal som sa tým posadnutý.Máme Emku!!Dozvedám sa pri pôrode.. A namiesto zapíjania a oslavovania beriem pušku a trielim do lesa za mojím neľúbivim srncom .zrazu sa z nechceného stáva vytúžený. Sedám na posed i s kamarátom fúzom,v mojich predstavách vidím srnčiu trofej na stene a ako pri nej hovorím mojej dcérke že: ľaľa dievka moja tochto srnca som ti strelil keď si prišla na tentok svet. Nuš stalo sa čo sa stat nemalo a srnec neprišiel.Prvý krát čo neprišiel lebo o jeho každodennej navštevovanosti ho prezrádzala fotopasca..Ja schádzam z posedu a hromžím a kľajem na Dianu a Sv. Huberta."Či som sa v zime málo staral keď ste mi toho srnca nedopriali?" kričím k nebu..Na druhý deň samozrejme hrám urazeného a do lesa z trucu nejdem.Po pár dňoch na srnca v žiali zabúdam i tak, streliť ho mimo termínu narodenia by nebolo už také "zaujmavofrajerské" ...No prešlo pár dní a sedím doma s mojou prvorodenou dcérkou Diankou manželkou Ľubkou a s mladšou dcérkou Emkou(prišli domov z nemocnice) a premýšľam nad ničím.A v tom znova mi beží hlavou môj nechcený srnec. " a čo keby som toho srnca strelil aj s mojou dcérkou Diankou pre Emku ako darček?"Dianka mala už 5 rôčkov a ešte nikdy som ju nezobral do lesa zdala sa mi primalá..nenápadne sa Dianky pýtam či by so mnou išla večer do lesa na poľovačku..okamžite bez čakania Dianka súhlasí a teší sa z môjho návrhu.A mňa opäť v momente baví poľovačka a silno mi búši srdce.Fantastický pocit priatelia.Celý deň spolu s dcérkou testujeme ako pri výstrele zapchať uši ako sa správať po tichu na posede a pod.Je večer pred poľovačkou a mam tlak 300/200 Dianka odo mňa vyfasuje zelený klobúk a kráčame na posed dcérka popri chôdzi všetko stopuje najmä vlka z rozprávky Máša a medveď.Sadáme na posed malé precvičenie zapchania uší a držania kľudu na stanovišti a následne zahajujeme čakanie na nášho srnca.Vychádza líška a na môj údiv Dianka ju zbadala na 80m v tráve ako čiaruje ,teší ma jej bystrý zrak žeby bol z nej čistokrvný zelenokrvník? uvidíme..Počasie sa drží len tak tak každú chvíľku očakávam dážď.Začínam byt riadne nervózny je 20 .00 Hod a prázdna lúka."Jasné zasa nepríde ved načo by chodil" myšlienky plné podozrenia my bežia hlavou. Dianka medzičasom drží priam ukážkový kľud,keď sa niečo opýta tak len hláskom ako myška.20.10 stojí 100 m pred nami červený fľak a ja už aj bez triedra oboznávam nášho srnca hádžem flintu do pleca pravým okom overujem srnca a ľavým kukám na Dianku ktorá ma ukážkovo zapchaté uši.Ale čo to !!Niečo sa deje veď mi nejde zacieliť nie a nie kríž ustáliť na srnčom pleci. Zisťujem že dostávam nekontrolovateľnú triašku.Takú som ešte nikdy nedostal a preto sa s ňou učím narábať "za jazdy" Vedel som že nemôžem otáľať lebo vypadnem snáď v tej silnej triaške z posedu.Hlboký nádych výdych a poručeno Pánu Bohu z hlavne letí sedmička v ústrety srncovi. Náš srnec sa bez odkazovania zložil do krátkej trávi a ostal v ohni.V tom bolo počuť ďalšie BUCH ale to už bol len kameň z môjho srdca. Dianka kričí radostne máááme hoo!Po krátkom čakaní skladám z posedu dcéru a ostatný vercajch.Obaja veľmi natešený kráčame k nášmu srncovi je to on ten nenávidený a zároven milovaný slabý šesttorák II V.t.r.Po vzdaní pocty odchádzame so srncom domov a spoločne všetkým rozprávame náš fantastický príbeh ako sme s Diankou ulovili srnca pre sestričku Emku. Táto srnčia trofej mi bude nadosmrti pripomínať krásny zážitok a prvú poľovačku s Diankou pre Emku. Lovu Lesu a krásnym dcéram zdar priatelia !