Lanštiak z kukurice

V sobotu ráno na svitaní som si sadol na posed pri obkosenej kukurici. Vietor nie je moc priaznivý a s pribúdajúcim svetlom sa z oblohy spúšťa jemný dážď až začínam ľutovať, že som nezostal v posteli. Moje myšlienky rozháňa tmavý tieň ktorý sa vytiahol z kukurice sotva 20 metrov od posedu. Diviak. Sotva sa natiahnem pre pušku mizne však opäť v nekonečnom láne kukurice. Chvíľu ešte pripravený čakám či sa neobjaví no po piatich minútach sklamaný odkladám pušku do kúta posedu. Asi za 10 minút však opäť registrujem pohyb na vykosenom páse kukuričniska asi tak 200 metrov poniže posedu. Z kukurice vyšli 2 diviaci a mieria na kanál asi idú za vodou. Netrvá to ani 3 minuty a vracajú sa späť pričom pomaly postupujú smerom k mojemu posedu neustále postupujúc po vykosenom páse. Zo dvakrát ešte vybočia ku kanálu ale vždy sa vrátia na vykosené a vzdialenosť medzi nami sa rýchlo zmenšuje. Evidentne sa jedná o dva lanštiaky a tak vymením ďalekohlad za pušku. Keď sa priblížia už na cca 40 metrov ostávajú stáť a predný nepokojne vetrí. Viem, že musím konať buď teraz alebo nikdy. Šipka puškohľadu sa ustáli pred ľavou lopatkou lanštiaka ktorý vetrí dovysoka zdvihnutým rypákom a ranné ticho pretne gulová rana. Diviak k mojej velkej radosti ostáva v ohni. Pohlad na hodiny je 5:15 sobota ráno. Chvílu ešte čakám a tak idem k diviakovi. Nasleduje vzdanie pocty, zálomky a ´potom už len hurá zháňať pomocníka