popis: Tohto roku som s povolenkou na srnca ani nerátal. Mal som ju dostať v treťom kole, v prípade, že by dvaja kolegovia predo mnou neboli úspešní. V piatok som si vzal v práci dovolenku a keďže sa pomaly rozbieha odlov jelenej zveri, zavolal s...Tohto roku som s povolenkou na srnca ani nerátal. Mal som ju dostať v treťom kole, v prípade, že by dvaja kolegovia predo mnou neboli úspešní. V piatok som si vzal v práci dovolenku a keďže sa pomaly rozbieha odlov jelenej zveri, zavolal som poľovnému hospodárovi, že sa u neho zastavím po povolenku na lov holej vysokej. Mal som v pláne stráviť pokojný víkend v revíri. V rozhovore s hospodárom som sa ho medzi rečou spýtal ako stojime s odlovom srnca II. VT. Na moje veľké prekvapenie mi oznámil, že srnec je môj, keďže obaja kolegovia úspešní neboli. Veľmi som sa potešil a zásadne som prehodnotil svoje plány na najbližší víkend. V hlave som začal spriadať plány kam zasadnem a ako prekabátim opatrného srnca. Hneď v ten večer som zasadol na lavičku v mojej obľúbenej časti nášho revíru. Po horúcom dni som si vychutnával večer v lone prírody. Skúšal som zavábiť hlasom rujnej srny, ale keďže sa hodnú chvíľu nič nedialo a začalo sa pomaly stmievať, rozhodol som sa prepiršovať časť revíru, v ktorom som bol zapísaný. V celej časti revíru som však nepozoroval ani náznak po zveri, videl som len srnu s dvoma svojimi tohtoročnými ratolesťami, ktorá však dlho nepokojne istila na kraji lesa až napokon spoločne zatiahli späť do lesa. Tento pokoj v revíri pôsobil dosť čudne, avšak pripisoval som ho horúcemu počasiu, keď zver vyťahuje až neskoro večer. Hneď na druhý deň ráno, po zapísaní sa do knihy návštev revíru som o pol piatej zasadol opäť na lavičku z predošlého večera. Asi po pätnástich minútach mi cez lúka prebehla srna a hneď sa mi stratila za horizontom. Jej správanie sa mi zdalo čudné, keďže som si bol istý, že vzhľadom na dobrý vietor, ktorý som mal, som ju nemohol vyplašiť. Asi po tridsiatich sekundách sa na lúke objavila príčina čudného pokoja v celom revíri, keď v dráhe behu srny lúkou dlhými skokmi prebehol vlk -samotár. O tomto vlkovi, som už počul z rozprávania viacerých kolegov a tiež rozprávania miestnych obyvateľov, avšak vidieť ho, sa mi podarilo až teraz. Mohutný vlk s ťažkou hlavou zvláštne hnedo sfarbený. Celé to trvalo len pár sekúnd, ale aj tak to bol krásny zážitok. Sme revír susediaci s Poľskom, takže lov vlka je u nás zakázaný a vlci sa u nás dosť premnožili, čo je príčinou toho, že zver je veľmi opatrná. Po tomto zážitku som vedel, že lov srnca nebude ľahká záležitosť. Večer som videl len tri kusy laní, avšak boli odo mňa dosť vzdialené. Žiadneho srnca sa mi však nepodarilo napískať. V nedeľu ráno, kedy som už nepočítal s tým, že tento víkend budem úspešný, som mal v úmysle len tak sa pomotať po revíri a tak som šiel poľnou cestou poza záhrady rodinných domov, keď som spoza zákruty v kriačinách blízkeho potoka uvidel dve oranžové siluety srnčej zveri svietiace v odraze vychádzajúceho slnka. Okamžite som sa prikrčil k zemi, do očí pritlačil ďalekohľad a snažil som sa zistiť o aký druh srnčej zveri ide. Po prečítaní zveri som zistil, že sa jedná o srnu so srncom druhej vekovej triedy, teda takého, akého som mal na povolenke. Pri uvedomení si, že s toľkou priazňou našich patrónov som už ani nerátal, mnou začal lomcovať nepokoj. Povedal som si : „máš dobrý vietor, upokoj sa a nič nepokaz“. Keďže srnčie počas popásania sa neustále nepokojne istilo, maximálne opatrne som pokľakol na pravé koleno, pušku som si oprel o streleckú palicu a keďže som si bol istý nastrelenou puškou zo vzdialenosti asi 70 m som namieril na krk srnca, natiahol napináčik a opatrne potiahol spúšť. Začínajúce sa nedeľné ráno prerušil zvuk výstrelu a srnec okamžite zhasol v ohni. Spokojne som si vydýchol a pri vzdaní poslednej pocty srncovi som v duchu poďakoval Sv. Hubertovi a Diane za dopriaty mi lovecký zážitok. zobraziť celý popis