Za odmenu

Prebiehajúca sezóna bola na srncov priam výnimočná.Svätý Hubert mi proste prial, darilo sa mi. Ulovil som troch ročných srncov nesúcich do chovu a doprevadil kamaráta na jeho prvého srnca. Na členskej schôdzi mi bolo oznámené naším hospodárom, že tento rok prideľuje povolenie na lov 3.v.t. práve mne. Veľká pocta a tiež vďaka, nakoľko \"trojku\" lovíme každoročne len jednu. Pociťoval som zároveň veľkú zodpovednosť. Lov starého prefíkaného srnca nieje vôbec jednoduchý. Takmer každý západ slnka,východ prvých lúčov som trávil v revíry. Už nebolo srnca, ktorého by som nepoznal, musel som si len počkať do ruji,veď lov srnca v ruji je krásne vyvrcholenie letnej sezóny. Jeden večer pri ceste domov som zazrel srnca ako naháňa jeho družku, rozprával mi o ňom kamarát. Ráno sme sa vybrali fešáka bližšie spoznať,dlhým piršom kukuricou sme sa dostali až na vzdialenosť vhodnú na streľbu. Znenazdajky sa z kríkov ukazuje srna, okamžite nás \"oštekáva\", zalahnutý srnec rýchlo zbystrie a pozoruje okolie. Pušku už pevne zvieram v rukách, kríž si sadá na komoru a srnec po výstrele značí dobrý komorový zásah a odbieha do kukurice. Na nástrele nachádzame krv,pár desiatok metrov po značených listoch kukurice a nachádzam svojho starca. Nádhera.Lovu Zdar, úsmevy na tvárach a veľká vďaka Sv. Hubertovi, že opäť stál pri mne !