Horský srnec 2

Už od jari sa v okolí nového posedu okrem vysokej, diviakov potuloval aj srnec III.VT. Keďže najbližšia lúka je dosť ďaleko, s kamarátom sme ho nazvali horský srnec. Mal zvláštne postavené parôžky s krátkymi výsadami. A práve na neho som mal po vytlčení zálusk. Viaceré vychádzky k posedu, na lúku, ráno aj večer, však boli neúspešné. Dnes ráno som už od pol piatej zase na posede. Po hodine skúšam zavábiť a čakám na výsledok. A mám šťastie. V hore nad rúbaňou, vo vzdialenosti asi 150 metrov zbadám srnca. Keď si overím v ďalekohľade, že je starší, beriem do rúk pušku. Srnec je však stále v pohybe, sem tam sa mi ukáže medzi stromami. Srdce mi búši ostošesť a v rýchlosti rozmýšľam ako ho pristaviť. Pískať neviem, vábnička je za mnou, preto chcem zabäkať. Ale Diana mi pomohla. V celej ihličnatej hore bol jediný buk a pri ňom sa srnec zastavil a dočahoval lístky. Jemne pohladím spúšť a srncom trhlo. Nepadá však na zem, ako som očakával, ale pomaly odchádza za blízky hrebienok. Viem, že som trafil, ale aj tak chvíľu počkám a idem na nástrel. Farba nikde, prejdem pár metrov a zbadám ho ležať v tráve. Ten pocit úľavy isto poznáte. Najväčšie prekvapenie ma čakalo až pri ňom. Nebol to ten \"môj\" srnec za ktorým som chodil, ale úplne iný, ktorého tam nikto predtým nevidel. Ale tiež som spokojný, odhadujem mu 6- 7 rokov. Na záver ešte doplním, že v tejto horskej časti revíru je to prvý ulovený srnec. Lovu zdar!