popis: Ako som sľúbil po skončení súťaže sa podelím o príbeh ktorý má priviedol k veľmi zaujímavému srncovi. Môj príbeh sa začínal ešte večer pred dňom kedy som ulovil srnca. V rámci rodinných povinností som sa ponáhľal na posed no...Ako som sľúbil po skončení súťaže sa podelím o príbeh ktorý má priviedol k veľmi zaujímavému srncovi. Môj príbeh sa začínal ešte večer pred dňom kedy som ulovil srnca. V rámci rodinných povinností som sa ponáhľal na posed no keď som zdolal prvé schodíky posedu z rebríka ma upútal kus srnčieho ktoré stálo na druhej strane kanála a niečo mu zavadzalo medzi ušami. Nakoľko kazatelnica bola vysoká a rebrík vratký a vrzgajúci tak som sa iba oprel o vratké zábradlie a cez kuker s najvačším zvačšením obhliadol ,že ide o totalneho výradového gombíka. Samozrejme udýchaný a s najvačším zvačšením som volil ranu z rebríka čo sa mi vypomstilo a rana iba zapištala po strnisku a srnec odbehol 200m k blízkemu lesíku kde ešte kusisko prešiel než sa stratil v stene lesa. A to som si hovoril ,že takýto rýchli lov som nezažil. No čo už aj také bývajú dni ,ale aspoň viem ,že je tu a jeho čas ešte prijde a aj prišiel za 3 dni. Tak sa zberám s dlhým nosom a idem na si sadnúť na lavičku o pár sto metrov vzdialenú kde som znova prečítal 3 srncov z toho dalšieho lovného ročka paličkára s parožím do polky uší. Ale kvoli velkej vzdialenosti si hovorím ,že zajtra si prisvstanem a pôjdem pre neho a gombíka nechám ešte chvílu nech sa spamatá z dneška. Každý pozná tie rána kedy sa ťažko stáva ,ale keď sa stáva do revíru o to je príjemnejšie stávanie ako do práce. O 4 hod ráno už odstavujem auto na polňačke a idem pomaly ku kazatelnici ktorá je bližšie k trávam ktoré skrývajú prekvapenie. Sadám na kazatelnicu kde sa mi pod zadkom v momente prevalí dno stoličky no fasa. Ale za chvíľu vytahuje kus srnčieho a hľa srnec chudučký krk aj postava naznačuje ,že ide o mladý kus pozerám parožie no som na vážkach ale je to dosť na hrane tak ho nechám ako položím pušku zrazu vychádza další kus ale srna tak zase nič. Takto sedím hádam už dobrý čas a pozerám na hodinky ,že už by mladý pán mohol aj vyjisť. Ale ako je známe gombíkovia si ho chodia o niečo neskôr ako som si došomral už vyťahuje kus srnčieho z tráv na podiskované strnisko. Beriem kuker a je to on. Puška letí do pleca a na knísajúcej stoličke pomaly naháňam bod po srnčekovi bod sa ustaluje a srnček nastavuje komoru padá rana a kus vyskokom značí komorovú ranu a ťažkým krokom odchádza. Hovorím si dobrá rana určite nebude ďaleko. Ale v tom vybehne další kus srnčieho pre istotu sa pozrem či to nie je môj roček ,ale keď vidím aký srnec s ozdobou vybehol na pole prestávam dýchať. Na ranu je priďaleko cez 300m tak si hovorím skúsim mu našulať cez trávu ktorá mi poskytne dobrý kryt a na kraji trávy bude už vzdialenosť polovičná. Na posede nechávam všetky veci a idem naproti raritnému srnčekovi.Pod rebríkom berem odstavenú trojnožku a rýchlo než srnec zatiahne do tráv ktorého ho schovajú. Ale Diana a Hubert zrejme stály na mojej strane a srnec sa pomaly popásal na kraji tráv. Výchádzam z tráv celý mokrý a udýchaný srnec mi ukazuje pekne zrkadlo hovorím si fajn aspoň ma nevidí tak skúsim ešte našulať krajom tráv čo sa mi darí srnec stále na strnisku. Už som na dobrú vzdialenosť rozkladám trojnožku a čakám až sa mi srnec natočí ,ale stále mi ukazuje zrkadlo a kochá sa teplými lučmi slniečka ktorého pekne zohrieva. Takto hádam stál ako socha dobrých 15min než sa pohol smerom odomňa ,ale stále nie na dobrú ranu. Pomaly odchádza ani sa na mňa nepozre v tom mi bleskne hlavou kamarátova okrídlená veta ked ti dojde životný srnec aj na riť mu strielaj. Ale nie to by bolo už možnosť úplneho zúfalca. V tom ako by ma počul troška sa otočí a pozerá kdesi mojím smerom tak som si povedal teraz ,alebo nikdy ešte písknem a srnec sa mi ešte viac natočí a to je moja šanca.Padá rana hlasité capnutie ako dobre mierená facka po papuli značí zásah srnca šmarí o zem ešte sa postaví spraví kolečko a znova padne. Už len chvílku odkazuje. Celý roztrasený si sadám na kraj poľa a pomaly vydychujem a dávam srncovi povestnú cigaretku než úplne zhasne. Po chvíli sa pozberám a idem pozrieť detailnejšie čo som to ulovil. Parádny rariťak ktorého som ešte v našom revíri nevidel. Po ulovení zakladám plombu a rýchlo vyvrhujem nakoľko slniečko hreje a ešte mám nedohladaného srnca niekde v tráve. Vraciam sa na miesto kde odbehol roček do trávy ale ihneď nachádzam na kraji tráv a na zemi kúsky pľúc a riadne frkance farby a po cca 15krokoch aj srnca doslova zapichnutého pod drnom trávy. Ešte neveriacky krútim hlavou nad celým ránom vlastne 30 minutami kedy sa mi podarilo uloviť 2 výradových srncov. A to som si hovoril ,že na toľko biednych vychádzok čo som doteraz mal kvôli čerstvému prírastku v rodine budem rád keď uzriem aspoň jedného výradového srnca za celú sezónu. Tak priatelia Lovu Zdar. zobraziť celý popis