Večer na strnisku

Sobotný julový podvečer ma nachádza na čerstvo pokosenom strnisku. Dokonca polnohospodári ešte pole ani nedokosili, ostalo tu tak asi pol hektára nedokoseného. S pribúdajúcim časom sa postupne na strnisku objavujú 2 srny, srnec - ihličiak, 2 daniele a danielka. Podvečer sa z lesa vytiahne bachynka so šiestimi drobnými prasiatkami avšak pokosené strnisko sa jej nepozdáva a po chvíli sťahuje prasce späť do lesa. Neni ešte ani štvrť na desať keď sa povyše posedu z lesa opäť vyťahujú prasiatka no na prvý pohľad sú väčšie ako tie predchádzajúce. Postupne vychádza 10 prasiec, 2 bachyne a ešte dobiehaju 3 lanštiaci. Črieda sa presúva prekoseným strniskom ešte k nedokosenému žitu ale vtedy už ich sledujem cez puškohľad. Tesne pred žitom ostávajú stáť a po rane na komoru zostáva posledný lanštiak v ohni. Zvyšok čriedy mizne späť do lesa. Nakoľko nechcem kaziť poľovačku kolegom na vedľajšom strnisku cez ktoré by som musel prejsť zostávam ešte na posede. Pomaly sa stmieva, v duchu ďakujem svätému Hubertovi za priazeň keď sa odrazu v lese za mojim chrbtom ozve šuchot a kvikot. Ale tu niekde začína iný príbeh...