Večer po búrke

Nad večernou poľovačkou sa vznášal celý deň veľký otáznik. Prognózy počasia nevyzerali optimisticky.Výstraha prvého stupňa, silné búrky, krúpy...Dúfali sme,že búrkový front prejde ešte pred zotmením, veď čo je lepšie ako pirš po daždivej búrke. Pončo,gumáky, klobúk a horsa,veď už dopršalo. Každým pohľadom pozorujem zver, je vytiahnutá na lúkach,suší sa, taktiež je čas večerného pastevného cyklu. Vietor fúka do tváre, sem-tam padne kvapka,srdce plesá,toto sú tie pravé chvíľe. Posledné ľúče slnka zapadajú za obzor, zošerieva sa. Pod lesom pozorujem starého srnca,snažím sa k nemu vhodne,nepozorovane priblížiť, prečítať parožie a odhadnúť vek.Západ slnka zdvihol silnejší vietor,hustota kvapiek stúpa, prší. Mám posledné minúty,inak zmoknem. Nastavujem si palice, utieram puškohľad,pískam, srnec zbystrie,zvedavo sa natočí do vhodnej polohy a náhle sa kvapkami dažďa prediera projektil.Nachádza svoj cieľ, srnec padá v ohni po komorovom zásahu.Až teraz nastáva triaška a radosť nad úlovkom.Prichádza kamarát so zálomkom v ruke, sním gratulácie a v neposlednom rade poľovnícke tradície, ktoré ukončujeme známym Lovu Zdar !