Večerné rozjímanie

Poobedná polemika či ísť,alebo ostať doma sa razom vyriešila, idem si sadnúť,oddýchnuť si.Niekedy to dosť dobre padne, po hektických chvíľach v práci,vyčerpávajúcich dňoch, nič len príroda a cvrlikanie vtáctva,doslova náplasť na dušu.Aj o tomto je poľovníctvo,poľovačka..Po krátkom doslova momente ako som zasadol, pozorujem kus srnčej v repe. Vytiahnutý už pomerne dosť skoro sa pasie, pár krát dvíha hlavu a ja pozorujem,že je to výradový srnec. V mysli mi prebieha myšlienka, tento rok sa na mňa doslova lepia. Kde si sadnem, tam vidím mladého výradového srnca. Dlho nerozmýšľam, vietor nieje vôbec ideálny,nízky porast,jedinou šancou je pirš popri ceste a veriť, že mladík ešte nemá taký vycibrený nos. Prejde pár minút, k srncovi sa mi darí priblížiť,vetrí ma, ale ako sa vraví,mladosť pochabosť, neskúsený srnec priveľmi dlho istí,načo už ja zakladám kríž a komorovým zásahom ukončujem jeho krátky život. Opäť mi priala "šťastena", za ktorú ďakujem sv. Hubertovi a Diane. Lovu Zdar !