Dopraj a bude ti dopriate

Dlhé tri roky trvalo naše spoločné "trápenie". Sezóna za sezónou, úspech strieda smola. Netreba to vzdávať, neustále som sa opakoval. Snažil som sa, snažili sme sa obaja, ale Michal proste nemal to potrebné, poľovnícke šťastie. Samozrejme, vedel som, raz sa to prelomí a šťastena sa naňho obráti a vyčaruje mu po výstrele úsmev na tváry. Včera večer k tomu naozaj prišlo. Zasadli sme na kraj lesa, čakali na vhodného srnca pre mladého poľovníka. Prvý musí byť ukážkový, nesúci do chovu,mladý a poctivo vychodený. Netrvalo dlho a na pole vytiahlo srnčie.Oči zbystrely, všetky zmysly pracovali naplno. Síce sa rýchlo stmievalo, medzi srnami som objavil srnčeka. Nebolo jednoduché rozpoznať ho, útle telo,pokročilá hodina,takmer žiadne parožie len skromné pučnice. Skúsené oko však neoklamal. Konečne som vyriekol : ,,Michal strielaj, je to srnec" ! Zaujal vhodnú polohu k strelbe, stiskol spúšť, ozval sa výstrel a... Srnec uteká, uteká ako zmyslov zbavený. Nuž, netrafil si, vravím mu. Sklamanie, ktoré prišlo bolo veľké. Príčinou bola nervozita, počul som ako predýchaval pred výstrelom. Nevadí, všetci poznáme tie pocity. Ráno ideme skúsiť znova. Po pár hodinách spánku, vyzdvihujem Miša a onedlho zasadáme na posed. Kontrola smeru vetra pri cigarete, keď počujem, ,,Tam je"! Chytám do rúk ďalekohlad, overujem situáciu a usudzujem,že má pravdu, je to on. Rannú idylku narúša výstrel, srnec zostáva v ohni. V očiach vidím úprimnú radosť z prvého uloveného srnca. Prichádzajú na rad poľovnícke tradície, uctenie zvery,pasovanie a so zálomkom v ruke prevolávam Lovu Zdar !