Dobrý štart

Celé dva dni zlé počasie. Dažde, vietor, búrky...no katastrofa. Pred obedom konečne prestalo liať. O 11.30 bleskovo sadám s kamarátom do auta, 11.45 parkujeme na kraji veľkej lúky a cupkáme okrajom k solisku do širokého sedla. Plán je jasný - rekognoskácia spleti lúčok príp. blízkych pásov v starom poraste, kde nás vlani vyškolil silný, perlovaný šestorák. Pred sedlom spomalíme krok a opatrne nazeráme k solisku pod dubom v protiľahlom svahu. Upúta ma srnčí kus no už na diaľku podľa postavy je jasné, že je to srna. Spokojne sa motá okolo soliska a upravuje premoknutý kožuch. Stojím na okraji porastu a v duchu sa spytujem kde má frajera? O pár sekúnd však zaregistrujem ďalší pohyb v skupinke dubcov neďaleko za soliskom. Krk a hlava sú vonku. "Tam je!" šepnem ..."Je to on?" ..."Je! Ľahni si a streľ! Veľa času nemáme!" registrujem odpoveď a rýchlo zvažujem ako ďalej. Vysoká premočená tráva ani veľa možností nedáva. Rýchlo rozložím dvojnožku, pripravím pušku a s napätím sledujem srnca ako pokojne kráča preč odo mňa smerom do hustého porastu. Tesne pred okrajom sa zastaví a veľmi jemne odhalí komoru. Neváham. Srnec po rane zmizne v tráve a niekoľko krát sa prevalí dole strmým svahom. "Leží!" Upokojujem nával adrenalínu, pokojne prebíjam zbraň a registrujem v diaľke ako práve kostolné hodiny v dedine odbíjajú poludnie. Radosť, smiech, opakované preberanie celej situácie cesta k úlovku, chvíľa napätia a ďalší nával emócií už s parožím v ruke... ale to už poznáte! A vôbec mi nevadí, že opäť začína poriadne pršať :) LaLZ!