Double

Ten istý čas, to isté miesto, krásny slnečný večer, sadám na trojnožku na krásnej lúke, za mnou dubový les, predo mnou asi 40 m repkové pole. Po chvíle pozorujem srnca, pekne založený. Ako sa už pomaly stmieva počúvam puknutie. Hovorím si že niečo ide. Asi po 10 minútach sa z basičky vynorí diviačica s malými pižankáčmi, a za nimi dvaja lanštiaci. Ani sa nehýbem, keďže je ešte dosť svetlo, mamina si všimne že niečo nie je v poriadku, zdvihne hlavu, sfúkne a už vidím ako miznú v dubine. Hovorím si nevadí, určite chcú ísť do repky, kde už začínajú kvitnúť prvé sladké kvety. Asi 5 minút ubehlo keď ich začínam počúvať za mnou v járku. Hrajú sa a prichádzajú do žihľavy ktorá je asi 10 m za mnou na hranici lúky a lesa. Puškohľad nastavujem na 4x, odisťujem a už vidím ako vychádza prvá lanštiačka, potiahnem kohútik, diviak zostáva v ohni, prebíjam, druhá lanstiačka sa neveriacky rozbieha na voľné priestranstvo lúky. Mierim a striaĺam druhýkrát. Opäť diviak zostáva v ohni. Chvíľku čakám, bachyňa zostáva v žihľave a začína grúliť, hovorím si že tak dole teda nejdem. Ešte ich počúvam asi 15 minut, keď pomaly miznú hlboko v lese. Schádzam z lavičky, prichádzam k prvej lanštiačke, rana na komoru, dávam dole klobuk a prichádzam k druhej lanštiačke vzdialenej asi 50m, rana za uško. Volám kamarátovi že môže dofrčať. Po príchode mi potrasie pravicou a so slovami lovu zdar mi predáva zálomok, ešte fotka, naloženie a plný krasnych zážitkov odchádzame domov. Ďakujem za zážitky Diana.