s mojím dievčatkom...

Jeleňa som ulovil počas rannej vychádzky do revíru. Od auta som pomalou chôdzou postupoval k posedu. Bolo zamračené a pomaly sa rozvidnievalo. Na lesnej ceste boli fľaky staršieho snehu a poprašok nového...kúsok nad cestou naraz zapraskala haluz. Pohľad mi padol na hlúčik mladých javorov a rozprestierajúcu sa rúbaň nad nimi, kde sa nerušene popásal môj jeleň. Ďalekohľadom posudzujem či je lovný... Zachádza za lieskový krík. Opatrne krok po kroku sa presúvam po lesnej ceste aby som mal lepšiu pozíciu. Z pleca dávam dolu flintičku a opieram ju o palicu. So rozhodnutý ho uloviť. Mierim, no rozbúchané srdce spôsobuje miernu triašku...predýchavam...jeleň stojí krásne na blat. Opäť zamierim a prebúdzajúcim sa ránom zaznie výstrel. Jeleň po rane padol ako podťatý...Radosť rastie a triaška ustupuje. Po pár minútach sa poberám k jeleňovi. Pár desiatok metrov nad ním v rúbani sa dajú do pohybu ďalšie jelene a strácajú sa v mladine. Z oblohy začalo slabúčko snežiť a ja vzdávam poslednú poctu kráľovi našich lesov. Ďakujem bohyni lovu Diane a patrónovi všetkých poľovníkov za úspešné ráno.