Ale sme sa nachodili

Do plánu lovu nám ostal ešte jeleň I.VT. Čas bol pekný, tak sme sa s kamarátom vybrali skúsiť šťastie. Ale Diana nám to trochu pomenila. Kamarát išiel obvodovým chodníkom a ja pomaly kráčam zvážnicou po bukovej hore. Je to južná strana, sneh tu skoro nie je. Spoza zákruty počujem nejaký šuchot a zrazu pod hrebeňom zbadám diviačicu s prasiatkami. Ešte pár metrov a zmiznú mi za kopčekom. Tak z voľnej ruky namierim na druhý kus a potiahnem. Videl som, že dostalo a už iba krokom ide za ostatnými. Chvíľu počkám a idem na nástrel. Farba žiadna, ale na mokrom lísti vidno smer kadiaľ utekali. Už som prešiel vyše 200 metrov a stále nič. Našťastie prichádza kamarát a tiež smutný mi oznamuje, že prasiatko bolo samé, ale nestihol vystreliť. Našli sme jeho stopu a pokračujeme po vrstevnici pomaly po nej. Keď sme zbadali na viacerých miestach ležisko a hodne farby, hneď nám bolo veselšie. Prasiatko však o chvíľu prestalo farbiť a zamierilo do húštin. Všade je už hodne stôp a našu sme stratili. Neostáva nič iné, len použiť druhého žolíka "zavolať priateľa na telefón". Ten po hodine prišiel aj so psíkom. Prešli sme ešte dve húštiny, farba žiadna, ale verili sme novej dvojici. Nakoniec ho našiel na doline a dostrelil. Pozreli sme môj zásah, v behu som ho strelil na mäkko. Výstrelovú ranu upchali črevá, preto prestalo farbiť. Výdrž malo riadnu, veď sme ho dohľadávali tri hodiny a prešli vyše kilometra. Lovu zdar!