Ihličiak do plánu lovu

Dnes sme si zo švagrom išli trocha zapiršovať. Švagor chcel troch prevetrať a aj potrénovať mladého psíka .Dohodli sme sa ,že pôjde po obvodovom chodníku a skúsi zdvihnúť diviačiky v hustých mladinách a ja že im pôjdem pomaly oproti a že na nich počkám na jednej strmej ,holej dolinke.Tak ako sme sa dohodli ,tak sme aj urobili .Ráno sme sa rozdelili a potom som si už vychutnával ticho zasneženej prírody.Ako som tak kráčal čerstvo napadanou tichou bielou perinou,prišiel som na tri mladé jelene,ale všetky boli chovné a tak som ich nechal kľudne okolo mňa prejsť.Už som si v duchu vravel,že svätý Hubert mi dnes zase nedoprial úlovok a že už po niekoľký krát mi doprial vidieť chovné kusy.Z týchto úvah ma prebralo hlásenie švagrovho psíka.Rýchlo som sa poponáhľal na tú strmú dolinku a čakal som diviačiky.Tie však neprišli,ale miesto nich išlo pred psíkom päť jeleňov.Prekvapivo si kráčali v celku kľudne.Vyzeralo to že si z mladého psíka,ktorý sa držal vo veľkej vzdialenosti moc nerobia a tak som mal dosť času jelene oboznať.Všetko to boli dlhé ihličiaky ,až na jedného.Keď že nám ešte pár jeleňov I.v.tr.chýba do plánu lovu,tak som sa rozhodol ho odloviť .Zamieril som novú meoptu R2 na vynovenej staručkej Mannlicherke a počkal som si na vhodný moment,keď šli jelene cez dolinku a boli vo veľkom rozostupe.Bod puškohľadu som uložil na komoru a stlačil som spúšť.Ticho zasneženého rána prerušil výstrel a ihličiak ostal v ohni..Po chvíli prišiel aj švagor zo svojím psíkom a nasledovalo vzdanie pocty a gratulácia.Potom už len náročný transport na hlavnú dolinu a krvavá práca .Lovu zdar priatelia.