Môj prvý

V tento deň som zažíval ten istý pocit ako stále, pocit, keď znova môžem vstúpiť a okúsiť silu prírody, silu lesa. Tento deň bol ale niečím iný, niečím výnimočnejším. Atmosféra s ľuďmi, ktorí zdieľajú tie isté pocity ako ja, bola neopísateľná. Po príchode do lesa sme sa rozdelili a ja som sa rozhodol vyšliapať až na vrchol kopca. Po krátkej prechádzke na hrebeni kopca som zahliadol čriedu jeleníc a medzi nimi sa týčil prekrásny jeleň. Po jeho pozornom prečítaní som zistil, že to je 8-torák a je asi 5 ročný. Rozhodol som sa strieľať. Po výstrele jeleň krásne značil komorovú ranu, no bohužiaľ, odbehol a na nástrele som nenašiel ani farbu. Ihneď som dvihol telefón, zavolal kamarátovi a opísal mu situáciu. Kamarát neváhal ani sekundu, vravel, že vezme Kobiho (svojho psíka) a príde na nástrel. Po celý ten čas som bol sklamaný a nervózny ale kamarát mi bol oporou a po celý čas ma ukľudňoval. Po príchode Kobi našiel stopu a po krátkom čase nám hlásil aj jeleňa. Keď sme prišli k zhasnutému jeleňovi, spadol mi kameň zo srdca a ten pocit bol neopísateľný. Potom nás čakal ešte tvrdý oriešok, nakoľko sme jeleňa ťahali cez najhoršiu dolku v revíry. Ale stálo to zato a ďakujem úžasným kamarátom, poľovníkom za všetko.