Kanec

Odkedy zasebou neťahám káčera a vymenil som ho do pohonu za flintu, diviaky sa mi na spoločných poľovačkách dáko vyhýbali. Vždy sa teším za honca, na štande by som asi zamrzol a unudil sa k smrti. Predsa len radšej leziem cez skaly a popadané stromy pričom musí niekto hecovať psy a kryť im rite v nepriehľadných húštinách. Zmena nastala až minulý rok, keď som sa drel zasneženou mladinou s mojou ťažkou guľovnicou a o nič ľahším variabilom na nej. Zrazu skáču diviaky a ja vidím v puškohľade buď sneh, rosu alebo strom... Prvá rana vyťala íver do smreku a druhou som rafinovane vypočítal kde presne diviak za mladými smrekmi je, ale po výstrele som na druhej strane nič nenašiel tak netuším kde sa stala chyba.