COBI

Snažím sa udržať nervozitu, a to najmä kvôli psíkovi, aby ju zo mma necítil, pretože slová strelca vo mne jej hladinu dvíhajú. ,,Čo je to za psíka, ma pravidelnú prácu, nájde ho?" To mi omieĺal dookola, kým pes nenapol remeň a pomaly sme sa vzďaĺovali ostatným. Farba na nástrele mi potvrdzovala slová nervózneho strelca a jeho žalostný nárek. Ani sa nepýtam, aky bol jeleň...Robíme stále tu istú prácu, ako pri každom strelenom kuse. Cobi pracuje detailne a postupne mi dáva na remeni istotu, že zo stopy nezíde. V dobrom teréne je prejdených 3,7 km pre vodiča prechádzkou, a tak to pokračuje až po druhé ležovisko, kde jeleňa počujem odbiehať a pes mi ukážkovo dáva najavo: ,,vypusti ma!" Ostré štekanie prechádza po necelom kilometri do hrubého hlasu stavania, ktoré sa nesie dolinou. Istú chvíľu nechávam tento, pre mňa ako vodiča, unikátny hlas, aby si ho aj strelec vychutnal, a prispel k pamiatke z tohto zážitku na celý život. Za ten čas, ktorý čakám na príchod strelca spolu s doprovodom, si vychutnávam pohľad na oddanú robotu Cobiho. Je až neuveriteľné a pri srdci hrejivé, ak si uvedomíte, ako silno svojho psa milujete. Toto su práve tie chvíle, ktoré vaše puto robia silnejšim, prave tieto spoločné zäźitky vytvárajú dokonalú symbiózu vo vzťahu medzi psíkom a vodičom. Strelec vystupuje z auta a pomaličky prichadza ku mne, aby som mu doprial pohľad, za ktorý mi ešte aj dnes ďakuje. Dohľadavku postreleného jeleňa na mäkko ukončujem vo vzdialenosti 7,4km. Som rád, že sa tento kráĺ úspešne našiel a prevolávam Farbiarom ZDAR.