popis: Deň pred novembrovým splnom som ulovil prasiatko. Išiel som síce na jazveca, ale nepohrdol som ponukou Diany, ktorá mi naservírovala priamo pred hlaveň poriadnu čriedu diviakov. Deň po splne som sa opäť pobral na jazveca, tento krát na po...Deň pred novembrovým splnom som ulovil prasiatko. Išiel som síce na jazveca, ale nepohrdol som ponukou Diany, ktorá mi naservírovala priamo pred hlaveň poriadnu čriedu diviakov. Deň po splne som sa opäť pobral na jazveca, tento krát na posed na Nivách. Aj tu som v lete videl pobehovať jazvece. Keďže sme nepočítali že budeme loviť väčšiu zver, zobral som si kozličku 5,6x52R/12. „Mám so sebou špagát, ak ulovíme niečo menšie to nám bude stačiť“, špekuluje Miro a tak aj ruksak s výbavou zostáva doma. Prvé nesmelé mesačné lúče prenikli do strmej doliny až po ôsmej. Na dobré svetlo sme čakali ešte dobrú pol hodinku. Ďalšiu pol hodinku sme hľadeli na prázdnu lúku. Po čase sa na jej okraji zjavili siluety srnčej. Najprv jedna, potom druhá, tretia až ich nakoniec vyšlo sedem. Aspoň sme mali na čo pozerať. Srnčia sa na lúku, vypasenú a vyvoňanú ovcami, nepoberala. Pásla sa len v okolí kríkov. Nie však dlho, aj to ju omrzelo a vnorili sa všetky kusy do porastu. „Tie ovce vadia aj srnčej“, šepká Miro. „Vysoká sa už tu niekoľko dní neukázala“, dodáva. Mesiac už dával dostatok svetla a tak sme striedavo prečesávali lúku pozorovacími ďalekohľadmi. Keď pozoroval Miro ja som privrel oči. Veď už nie sú najmladšie, treba ich trochu šetriť. Že Miro dopozeral som zistil, keď položil ďalekohľad na policu a ticho ním klepol. I keď som bol na rade ja, chvíľu som ešte podržal oči zavreté, veď čo sa môže zmeniť za minútku dve. A veru sa zmenilo. Kontrolu územia som začal zľava a hneď som zaregistroval pohyb. „Líška“, drgnem lakťom Mira pre prípad, že by aj on nechal oči odpočívať. Veď on ich má ešte o pár rokov staršie. Nemusím mu ukazovať kde je, sleduje kam mierim flintou. Keďže nemáme ruksak, nemám ani molitanový valček, ktorý používam na stabilizáciu zbrane pri streľbe. Z núdze cnosť a tak si pod flintu podkladám čapicu. Líška je odhadom 100 m od posedu. Odklopím krytku puškohľadu, zasvietim bodku, nastavím zväčšenie a natiahnem napináčik. Líška hľadá niečo pod zub a tak sa krúti a motká. Predsa len na chvíľu zastala a ja stláčam spúšť. Namiesto výstrelu sa ozvalo len suché „Cvak“. Zabudol som odistiť. Našťastie je líška ďaleko a posed stlmil kovový zvuk. Rýchlo chybu naprávam a znovu čakám kým sa líška zastaví. Tento krát namiesto cvaknutia zaznel výstrel a v tesnom slede plesknutie po náraze strely na telo líšky. „Pali ty si ju netrafil, ona uteká preč“, šepká mi jóbovku Miro. Beriem do ruky ďalekohľad a vidím unikajúcu zver. „Veď to má tenký chvost, to je predsa mačka“, opravujem Mira. „Máš pravdu Pali, líška tam leží“, kontroluje nástrel Miro. Mačka musela byť utajená niekde v blízkosti miesta, kde som ulovil líšku. Strela líšku zasiahla na chrbticu tesne za lopatkami. Neurobila ani krok. Bola to tohoročná líštička v slušnej kondícii. Kožuch pekne prefarbený bez náznaku prašiviny. Ideálny na golier či čiapku. zobraziť celý popis