Bozk za odmenu

Večerný telefonát v znení: ,,ráno ťa čakam aj s Cobim," ma privádza k vchodovým dverám, kde už za šera zvoním. Cestou na nástrel sa dozvedám, čo vlaste ideme dohľadávať. Vypracovanie stopy bolo pre psa jednoduché a pre mňa dobre kontrolovateľné, keďže prvých pár sto metrov bolo dosť farby. Silno napnutý remeň ma ťahal za suverénne zdvihnutým chvostom, pričom hovorím Spartakusovi, že by sa nám hodil mladý pes na zaškolenie, pretože dnes to vyzerá na takú ,,chuťovečku." Ale zato v slušnej dĺžke 3,2km. Užívam si to naplno. Inverzia len pridáva na fascinujúcom slnku, ktoré je - už takmer v mrazivých ranných teplotách - úžasné, najmä pri pohľade na jeho východ. Byť v týchto chvíľach na hrebeni s puškou na pleci a verným spoločníkom pri nohách pre mňa znamená zabudnúť na všetko negatívne v mojom živote! Príjemná atmosféra sa ešte stupňuje jemným zavrčaním Cobiho, ktoré prechádza do hlásenia zhasnutého jeleňa. Máme ho! Povinnosť splnená a robíme si s kamošom žarty, že rozcvičku máme za sebou a môže prísť aj niečo náročnejsie. Žeby sme to privolali? Cestou domov zvoní telefón...(ID323703)