Zuhrackovsky jelen s dedom

4.V.T., 11 rokov, 173,25 b Priatelia, musim sa s Vami podelit aj o zazitok, ktory som zazil pri uloveni tohto jelena. Vecer pred tym sa tento jelen pekne ozyval ale pre nedostatok svetla som ho nestihol pozriet a tak som na rano mal naplanovany pirs jeho lokalitou. Bolo dazdive rano, ale pocasie nas s dedom neodradilo a vybrali sme sa na ranny pirs. Dedo vzhladom na svoj vek(82 rokov) ostal na jednej lesnej ceste cakat ci sa na neho usmeje stastie a ja som sa vybral na moju naplanovanu trasu. Asi po 15 minutach opatrneho naslapavania lesom mi z lavej strany z jarku zarucal silny hlas. Rychlo som sa priblizil k jednemu staremu dubu a zarucal som mu naspat. Plny ocakvania som tam cakal asi takych 10-15 minut ale bez vysledku a odozvy. Trosku sklamany som sa teda pobral dalej na pirs a ked som sa otocil na opacnu stranu ako som ho ocakaval, tento jelen stal predomnou na asi 60 metrov a pozeral na mna. Skamenel som a vtedy sa zacal suboj kto z koho. Asi po 5 nekonecnych minutach ma jelen vyhodnotil ako nie hrozbu a kracal pomalym lezernym krokom otoceny na blat. Priskocil som k najblizsiemu stromu, oprel pusku do pleca, este raz vyhodnotil jelena, zlahka som mu zarucal, zastal a kriz uz bol polozeny na spravnom mieste a zaznel vystrel. Jelen krasne zaznakoval a odskocil. Nepresla ani minuta a uz mi zvoni telefom. Bol to moj dedo plny ocakavania : "Ty si strielal ? Ano Lezi ?" Neviem, ale verim ze ano, idem sa pozriet. " Po dovolani a vyfajceni cigaretky, som prisiel na miesto nastrelu a asi po 80 metroch som nasiel mojho Zuhrackovskeho jelena. Tento jelen bude pre mna krasnou spomienkou nie len polovnickou ale aj osobnou, lebo sme s dedom spolu stravili vela casu pocas tohtorocnej ruji, spolu prezivali vsetky pocity, sklamania, zmoknutia, zle pocasie ale aj pocity stastia, spolocnych debat a usmevov. Priatelia hadam na koniec by som chcel len podakovat sv. Hunertovi a Diane za tento krasny polovnicky zazitok. Lovu Zdar !