Ako nám sova nadala

Sedím s kamarátom na posede a pozorujeme líšku pri neúspešnom pokuse chytiť myš. Chvíľu sedí, pokyvuje hlavou, akoby rozmýšľala kde spravila chybu. Potom zmizla v tráve. Ale na čakanej nie sme sami. Asi 50 metrov od nás, na okraji rúbane sedí na smreku sova dlhochvostá. Uprene pozerá na rúbaň a zrazu tichým kĺzavým letom pristáva na zemi. Pri odlete bolo vidno, že bola úspešnejšia ako líška. V pazúroch drží myš. Po chvíli sa znova vráti na svoje stanovište a robí nám spoločnosť až do zotmenia. Na druhý deň sme zasa na posede a pozorujeme srnu a dve srnčatá. Po líške a sove ani slychu. Tak kamarát skúsi kúskom polystyrénu prejsť po skle okna na posede. Je to jednoduchá vábnička napodobňujúca pišťanie myši. Pomaly sa stmieva a na prekvapenie vo vzdialenosti vyše 150 metrov zbadáme našu známu sovu. Po ďalšom zavábení sa pustí smerom k posedu. Letí rovno na moje okno, ledva sa stihnem uhnúť. V poslednej chvíli to vyberie a s riadnym škrekotom a húkaním sa stratí v hore. Zdalo sa mi, že nám nadáva...