pomov drobnej V.

Taký biedny rok na líšky som už dávno nemal. Vyhýbali sa mi veľkým oblúkom. Je tiež pravdou, že trochu ma potrápili aj rôzne choroby a tak som revír navštevoval zriedkavejšie. Mladší brat prišiel na dovolenku z veľkomesta a zažiadalo sa mu poľovačky. Nuž sme spolu vyšli von a zasadli na posed na Nivách. Ako prvá sa pred súmrakom ukázala vysoká. Iba jeleničky a jelenčatá v počte 5 ks. Jelenčatá už pekne zmohutneli. Človek sa musel poriadne zahľadieť do šera, aby rozoznal rozdiel vo veľkosti. Líška sa objavila z pravej strany posedu vo vzdialenosti cca 120 m. Nie že by som si netrúfol vystreliť na tú vzdialenosť, ale dúfal som, že líška príde bližšie na brokovú ranu. Líška ma ale oklamala a pobrala sa smerom do dediny a stratila sa za krovinami lemujúcimi lúku na Nivách. „Najskôr ide skontrolovať pokosenú ďatelinu pod nami a potom sa vráti“, šepkám bratovi, ktorý už netrpezlivo čakal na výstrel. Líška sa však hodnú chvíľu neukazovala. Už som prestával veriť, že sa vráti. Pri letmej kontrole ľavej strany som zbadal pohybujúci sa tieň okrajom porastu. V pozorovacom ďalekohľade som identifikoval líšku. Tak predsa len som mal dobrý odhad. Vystrčiť kozličku z okna posedu a zamieriť mi zabralo len chvíľu. Na 35 m som o 1850 hod. vyslal v ústrety líške 4 mm broky. Neurobila ani krok. Bol to tohoročný lišiak a veruže dobre živený. A to aj napriek tomu, že zadnú polovicu tela mal napadnutú prašivinou. Vážil 4,6 kg.