Prvý jazvec

Hodiny strávené pri mesiačku minulý rok výsledok nepriniesli...jazvece sa túlali po lúkach nevedno kedy. No objavenie niekoľkých vychodených chodníčkov na okraji zarastených jarkov boli jasným znakom, že jazvece na lúky chodia zas. A tak v prvé októbrové ráno, s jemným oparom, šípkovým krom za chrbtom a slabnúcim ručaním jeleňa v diaľke skúšam šťastie a sledujem pomalý, ale neudržateľný príchod svetla. V tom vidím na lúke jazveca, no po cvaknutí zámku rýchlo mení smer a už ho len sprevádzam pohľadom...čo už, nabudúce! No ráno nekončí, lebo o pár minút vidím ďalekohľadom snáď na 70 m ďalšieho. Tentoraz už pripravený stískam starú Tulku v ruke a dúfam, že príde bližšie...v tom padá výstrel a prvý jazvec sa stáva skutočnosťou. Lovu zdar!