októbrový lanštiak

Sedím na posede na starom košatom dube, v hore ticho až na občasné zaručanie kráľa našich hor ozývajúce sa z diaľky. V tichu prírody rozmýšľam a tak v duchu bilancujem doterajšiu sezónu, ako sa mi pri poľovaní na našich čiernych rytierov nedarí, od apríla suchoty. Mesiac presvitá pomedzi mraky len slabo a aj keď som zapísaný do pol jedenástej v noci zvažujem odchod domov. Je trištvrte na osem a ja sa dvíham z lavičky, v tom pozorujem na lúke vo vzdialenosti asi sto metrov čierny fľak, ale som presvedčený, že je to medveď, nakoľko som ich poslednú dobu videl neúrekom, vlastne na každej vychádzke. Pre istotu však beriem do rúk ďalekohľad a vtedy sa kus dáva do rýchleho pohybu smerom ku mňe do lesa. Mňa sa už zmocňuje vzrušenie, pretože miesto medveďa ide zjavne o diviaka a tak rýchlo vymieňam ďalekohľad za flintu, bodku sa mu v rýchlom kroku snažím umiestniť na lopatku a padá rana z mojej ,,šesťapolky´´ a v rane aj diviak. Ten sa však okamžite dvíha a ja viem že je zle tak bleskove prebíjam a znovu strielam, tentoraz však už kus padá v ohni a po chvíľke odkazovania je na lúke predo mnou kľud a ticho. Čakám ešte ako obvykle nejakých 10 minút a premýšľam aký je asi čierny rytier veľký, v ďalekohľade sa zdal byť mohutný a nakoľko prišiel sám mohol by to byť starší kanec. Schádzam z posedu a pri svetle čelovky obzerám úlovok, už na prvý pohľad vidím že som jeho veľkosť precenil, ide asi o 50 kilového lanštiaka kančeka, prvá rana šla dozadu na posledné rebro a druhou bol dostrelený zpredu na hlavu. Ostatné je už rutina, kus vyvrhnúť, dostať domov a rozdeliť divinu. Prajem vám milí kolegovia poľovníci veľa zážitkov pri love tejto našej ,,rytierskej´´ zveri. Lovu a lesu zdar!