popis: Po dlhom čase sa mi zase podarilo vybehnút do revíru. Na posede som sa vôbec nenudil lebo kým som pozoroval jeleničku si to popod posed skrátila líška a neveriacky si ma premeriavala. Takto sme si do oči hľadeli hodnú chvíľu bez pohybu ...Po dlhom čase sa mi zase podarilo vybehnút do revíru. Na posede som sa vôbec nenudil lebo kým som pozoroval jeleničku si to popod posed skrátila líška a neveriacky si ma premeriavala. Takto sme si do oči hľadeli hodnú chvíľu bez pohybu aby som ju nesplašil. Keď sa už konečne pohla a ja som mohol zobrať zbraň do ruky,bola už dávno preč. Dnes si mala šťastie si hovorim. Slnko už zapadlo a kym nevychádzal mesiac bolo dosť tma. Ani neviem odkiaľ zrazu kukám a popred posed sa pohybujú tmavé guľe. Beriem kuker a to si diviačiky valia cez lúčku do lesa. Rýchlo beriem pušku presadám si aby som videl cez otvorenú pravú stranu posedu na miesto kde trielia do lesa a snažím sa dostať nejaké prasiatko do kríža. Jedno s tých najmänších na zlomok zostáva stáť na kraji lúky tesne na hranici lesa, ešte nechávam poza prebehnúť diviačicu a bum. Nič nevidim, počuť výstražné grúlenie diviačic z lesa a splašené kvikanie prasiatok a potom len ticho. Pozerám cez puškohľad a leží. Chviľu čakám istim cez ďalekohľad a balím. Krokujem cestou a vysledok cca 20 m. Z duba pod ktorým prasiatko zastalo odtrhnem zálomky ďakujuc sv.Hubertovi. Chvíľu nad prasiatkom v tichu postojím s myšlienkami a vďakou. Po odfotení založím plombu, zapíšem do povolenky, vyvrhnem a odnášam prasiatko k autu síce v jednej ruke, ale aj tak dá zazabrať. Ďalší pekný zážitok z našej krásnej prírody. zobraziť celý popis