Prasiatko

Po dlhom čase sa mi zase podarilo vybehnút do revíru. Na posede som sa vôbec nenudil lebo kým som pozoroval jeleničku si to popod posed skrátila líška a neveriacky si ma premeriavala. Takto sme si do oči hľadeli hodnú chvíľu bez pohybu aby som ju nesplašil. Keď sa už konečne pohla a ja som mohol zobrať zbraň do ruky,bola už dávno preč. Dnes si mala šťastie si hovorim. Slnko už zapadlo a kym nevychádzal mesiac bolo dosť tma. Ani neviem odkiaľ zrazu kukám a popred posed sa pohybujú tmavé guľe. Beriem kuker a to si diviačiky valia cez lúčku do lesa. Rýchlo beriem pušku presadám si aby som videl cez otvorenú pravú stranu posedu na miesto kde trielia do lesa a snažím sa dostať nejaké prasiatko do kríža. Jedno s tých najmänších na zlomok zostáva stáť na kraji lúky tesne na hranici lesa, ešte nechávam poza prebehnúť diviačicu a bum. Nič nevidim, počuť výstražné grúlenie diviačic z lesa a splašené kvikanie prasiatok a potom len ticho. Pozerám cez puškohľad a leží. Chviľu čakám istim cez ďalekohľad a balím. Krokujem cestou a vysledok cca 20 m. Z duba pod ktorým prasiatko zastalo odtrhnem zálomky ďakujuc sv.Hubertovi. Chvíľu nad prasiatkom v tichu postojím s myšlienkami a vďakou. Po odfotení založím plombu, zapíšem do povolenky, vyvrhnem a odnášam prasiatko k autu síce v jednej ruke, ale aj tak dá zazabrať. Ďalší pekný zážitok z našej krásnej prírody.