Srnček

Vetrisko fúkalo teda poriadne. Nikde nič všetko poschovávané v závetrí. Po nejakej hodinke a pol, keď som bol už dosť kvalitne prefúknutý. Zbadal som na 400m kus srnčej. Už sa začalo zmrákať. Štelujem oči, asi srna. Na moje šťastie si to asi po desiatich minútach namierila rovno mojim smerom. A v tom vetrisku dosť rezkým krokom. Počas približovania sa moja srnka zmenila na slabučkého srnca. Neváhal som pripravil som si flintu. Zapískal, namieril a bác. Srnec padol ako podťatý. Ja vedomý si perfektného zásahu zlomil som pušku a pár sekúnd som nevenoval ulovenému kusu pozornosť. Obrovská chyba. Pozriem späť a neverím vlastným očiam, srnec nikde. Zalarmoval som kolegov na pomoc pri dohľadávke. Úspešne sme ho potom dohľadali. Aaaa potom sme to aj ako sa patrí zapili. Lovu zdar!