Po dlhšom čase.

V sobotu sme boli s manželkou a chlapcami vo Vítkovciach u švagra na každoročnej rodinnej akcii spojenej s gulášom, grilovanými dobrotami a aj niečím tekutým... V nedeľu doobedu sa ma Ivana pýta kedy chcem ísť späť na Šuňavu. Či už v nedeľu večer alebo až v pondelok. "Hádam aj hneď poobede by nebolo zle ísť", vonku je pekne, mesiac bude svietiť... "Ok, tak pôjdeme hneď poobede", prisvedčila mi polovička. Po príchode na Šuňavu mi však úsmev z tváre zmizol. Ochladilo sa o dobrých 15 °C, je totálne zamračené a o piatej začalo aj celkom statočne pršať. Večerná vychádzka asi padá, zostaneme doma oddychovať. O pol ôsmej sa však dážď umúdril. Zostalo však zatiahnuté. "Tak čo ideme?" pýtam sa Ivany. "Môžme, ak sa Ti chce". Nie celkom presvedčivo kývem hlavou a začínam sa obliekať. Tak poďme, sadneme na lavičku na Červenú vodu. K autu budeme mať blízko, keď začne pršať a bude tma pôjdeme domov. Po daždi bola zver v pohybe, na lúke sa už pásla srnčia rodinka a v lese okolo nás to lomozilo. Do poľa však nevyšlo nič. Srnčia z lúky odbehla tak sa štveráme na lavičku. Za železnicou sú na lúke vypasené dve čriedy vysokej. Ivana konštatuje, že vyzerajú jak "družstevné kravy" také sú veľké... Ja medzitým študujem na podpere lavičky "ťahák" ktorý tam urobil Jožo. Pomeral diaľkomerom stĺpy v poli, strom a hranu cesty. Študujem namerané vzdialenosti a usmievam sa nad vydarenými kresbami. Zrazu skameniem. Hneď pri prvom stĺpe v jačmeni je kus srnčej. Beriem do ruky Steinera a snažím sa ho prečítať. Kmienky má po uši, ale zdá sa mi že tam má maličkú vydličku. Keďže je zamračené, stmieva sa celkom rýchlo. Pískam do vábničky, hádam príde bližšie. Po treťom písknutí sa vybral smerom k nám. Ivana ma drgá do boku "Ak vyjde na pokosené strieľaj". Vyšiel von, čítam, čítam. Rok nemá, má dva vravím si v duchu. Konečne som sa rozmyslel, že strelím, ale srnček má zrazu celkom naponáhlo. Pískol som slabo, nepočul. Pískam ešte raz a srnček zarazil rovno na blat. Večerom treskne rana. V puškohľade vidím ako mu zlomilo zadné nohy, potom predné a ostal v ohni... Zapaľujem cigaretu. Ivana s úsmevom "To sa Ti tak trasú ruky?" Po príchode na nástrel mu so zloženým klobúkom dávame posledné pocty. Medzičasom sa poriadne zotmelo, treskli už aj nejaké blesky a začína pršať. Rýchla fotka mobilom (lepšie to naozaj odfotiť nešlo) a s úsmevom domov. Lovu zdar!